Levice - História

Levice boli osídlené už v neolite, archeologicky je tu doložené sídlisko volútovej kultúry, kostrový hrob želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko z doby bronzovej, hromadný nález bronzov v mladšej doby bronzovej, hallštattské sídlisko, laténske sídlisko a poklad keltských mincí, bohaté kostrové hroby z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko zo 7. – 8. storočia a z doby veľkomoravskej.

Obec je písomne doložená od roku 1156 ako Leua, neskôr Lewa(1300), Lewa, Leua (1318), Leva, Lywa, Leua (1324), Leua, Lewa, Lyua (1331), Vylewa, Olewa (1425), Lewicze (1773), Levice (1920), maďarský názov je Léva, nemecký Lewentz.

Obec sa spomína v roku 1156, začiatkom 13. storočia tunajší hrad, ktorý strážil cesty k stredoslovenským banským mestám. Patril Matúšovi Čákovi, potom kráľovi, kláštoru v Hronskom Beňadiku, Bečeovcom, Šáriovcom, Čechovcom, od roku 1506 Harastiovcom, Balassovi, Kallanichovcom, od 18. storočia Esterházyovcom. Stal sa strediskom hradného panstva Levice, ktorému v roku 1388 patrili Levice, Mýtne Ludany, Starý Hrádok, Vyšné, Lok, Mochovce, Kľačany, Podlužany, Hronské Kosihy, Šalmoš a iné v roku 1506 aj Tekov, Štvrtok, Ďur, Tehla, Paty, Lezk, Malá a Veľká Seč, Tarovce, Mikula a 21 obcí v Hontianskej župe. Ako významná protiturecká pevnosť bol hrad oporným bodom v mnohých vojnách s Turkami, ktorí ho nakoniec v roku 1663 dobyli. V roku 1709 ho zničili Rákocziho vojská pri zrážke s cisárskymi. Jeho časť bola potom využívaná ako skladište, v 50. rokoch 20. storočia ju upravili a umiestnili v nej múzeum a hudobnú školu. Levice sa vyvíjali ako zemepanské mestečko s rozvinutou remeselnou výrobou. V erbe mali korunovaného zlatého leva pred zelenou trstinou. V roku 1544, 1578, 1663 ich vyplienili Turci, v roku 1664 sa pri meste odohrala veľká bitka s tureckými vojskami.

V 16. – 17. storočí sa uvádzajú dve lokality: Staré Levice mali 9 port a 1 slobodníka, Veľké Levice mali 10 port a 31 slobodníkov, z toho 10 remeselníkov, sládka, kuchára, kolára, 2 furmanov, holičov i iných. V roku 1601 mali Staré Levice 40 domov, v roku 1715 mali vinice, 195 daňovníkov, z toho 43 remeselníkov, čižmárov, krajčírov, kožušníkov, obuvníkov, zámočníkov, hrnčiarov a iných , v roku 1786 mali 243 remeselníkov, najviac v Tekovskej stolici, v roku 1828 mali 585 domov a 4099 obyvateľov. V roku 1629 je doložený cech čižmárov, v roku 1632 cech kožušníkov, v roku 1636 spoločný cech zámočníkov, remenárov a mečiarov, v roku 1697 cech obuvníkov, v roku 1700 cech gombičkárov a holičov, v roku 1719 cech krajčírov, v roku 1730 cech kováčov. Napriek úpadku remeselníckej výroby v 19. storočí Levice ostali hospodárskym strediskom. V roku 1894 tu založili sporiteľňu, v roku 1872 úverný ústav, v roku 1894 pobočku ľudovej banky. V roku 1885 dali do prevádzky železničnú trať do Ostrihomu, v roku 1887 do Čaty a v roku 1896 do Hronskej Dúbravy. V roku 1868 sa Levice stali sídlom okresného súdu.

Mesto s bohatým poľnohospodárskym okolím bolo chudobné na priemysel, čo sa za I. ČSR prejavovalo nedostatkom pracovných príležitostí. V marci roku 1933 bolo v okrese 2697 nezamestnaných, v marci roku 1937 ich bolo 3223. Levice sa za predmníchovskej ČSR stali jedným z centier revolučného hnutia poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov, vedených KSČ (štrajky, demonštrácie, konferencie maloroľníkov a jednotného frontu, mohutné prvomájové demonštrácie, boje proti fašizmu a na obranu republiky).

V rokoch 1938 -1944 boli Levice pripojené k Maďarsku. Dňa 13. 6. 1944 deportovali židovských občanov (4000, z toho 1800 domácich). Mesto oslobodila Sovietska armáda 20. 12. 1944. Po oslobodení nastal všestranný rozvoj mesta a rýchlo vzrastal aj počet obyvateľov. Vybudoval sa priemysel, postavili sa nové sídliská, sociálne, kultúrne a športové zariadenia, vybudovala sa doprava, služby.

Bratka
Obec s farou a kostolom sa spomína v roku 1156. Kostolu podliehali aj Levice. Okolo roku 1158 sa testamentom stala majetkom opátstva v Hronskom Beňadiku. V roku 1489 pripadli majetky panstvu Levice.

Bosa
Osada sa spomína v roku 1156. Podliehala kostolu v Bratke.

Lezk
Obec sa spomína v roku 1388. Patrila panstvu Levice. V roku 1536 mala 4 porty, v roku 1828 mala 35 domov a 221 obyvateľov. V roku 1618 si ju podrobili a v roku 1663 spustošili Turci.

Santov
Obec sa spomína v roku 1158, v roku 1209 tunajší mlyn. Patrila benediktínom v Hronskom Beňadiku.

Vitk
Obec sa spomína v roku 1156. Podliehala kostolu v Bratke. V roku 1303 patrila rodine Varšániovcov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť