Levoča - História

Osídlenie v neolite – sídlisko volútovej a bukovohorskej kultúry, eneolitické s kanelovanou keramikou, sídlisko a popolnicové pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, nálezy z doby laténskej, slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec vznikla okolo roku 1245 v tesnej blízkosti starej slovenskej osady.

Obec sa prvýkrát spomína a je doložená z roku 1249 ako Leucha, neskôr ako Leucha (1263), Lyucha (1268), Lewcha (1271), Lyucha (1277), Leuche, Lyuche, Leiuche (1284), Lewcsen (1408), Lewcsouia (1479), Leutschaw (1497), Lewucža (1773), Lewoče (1786); maďarsky Lőcse; nemecky Leutschau; latinsky Leuchovia, Leutschovia. Levoča bola centrom nemeckej kolonizácie stredného Spiša po roku 1242.

V roku 1271 sa stala hlavným mestom a sídlom grófa Spoločenstva spišských Sasov. Bola opevnená hradbami. Ako na to poukazuje erb, v 13. storočí sa stala slobodným kráľovským mestom a vymanila sa zo Spoločenstva spišských Sasov.

V erbe z 15. storočia mala dvojramenný kríž, ktorý z každej strany drží lev, ale pôvodným symbolom bol svätý Jakub.

Hospodársky rozkvet Levoče sa začína v 14. storočí. Mestu na križovatke obchodných ciest udelil Karol Róbert v roku 1321 široké právo skladu. Privilégium Žigmunda z roku 1406 povoľovalo Levočanom voľnú dopravu tovaru po celej krajine bez ohľadu na právo skladu iných miest a bez platenia mýta.

V roku 1416 boli Levočania oslobodení od platenia tridsiatku. V 15. a 16. storočí získali trhové privilégia a iné. O právo skladu bojovala Levoča s Kežmarkom v rokoch 1435 – 1558.

V 15. a 16. storočí sa v Levoči zhromaždilo ohromné bohatstvo. Kupci vyvážali do Poľska meď, železo, antimón, kože, kožušiny, vosk, víno, sušené slivky atď. Dovážali hlavne olovo, soľ, textílie, chmeľ a ryby.

Z početných remeselníckych cechov boli najvýznamnejší zlatníci, meditepci, cínari a iní. Od 15. storočia do 18. storočia tu pôsobili významné rezbárske dielne. V 14. storočí utvorila Levoča na ochranu svojich práv spolu s Košicami, Prešovom, Bardejovom a Sabinovom spolok 5 hornouhorských miest - Pentapolitana.

Poddanskými obcami Levoče boli: Arnutovce, Dvorce, Hradisko, Jamník, Klčov, Dlhé Stráže, Spišská Teplica, Spišské Tomášovce, Torysky, Uloža, Vydrník a Závada. V Spišskej Teplici jej v 17. storočí patrila papiereň. Dnes už zaniknuté Stojany prenajala Spišskej Sobote, za čo jej táto po stáročia platila 27 zlatých ročne. V 15. storočí bolo v Levoči niekoľko spolkov – bratstiev, ako napríklad Bratstvo Božieho Tela, Bratstvo svätého Jakuba, Chudobné bratstvo a iné.

V 20. rokoch 16. storočia Levoča vplyvom vonkajších okolností (dynastické boje, Turci) upadala. V roku 1550 temer celá vyhorela. Hospodársky sa stabilizovala koncom 16. storočia. Od 19. storočia začala hospodársky a politicky rapídne upadať, a to aj preto, že železničná trať Košice – Bohumín ju obišla. V 30.,40. a 60. rokoch 19. storočia priemysel (v roku 1959 závod Tatrasvit, v roku 1964 závod OMNIA). Časť obyvateľstva pracovala v mieste, značná časť dochádzala za prácou do Spišskej Novej Vsi a priemyselných podnikov na okolí. Levoča mala priznaný štatút mesta.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť