Levoča - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Levoča je mestská pamiatková rezervácia.
Mestské opevnenie – hradby založené okolo roku 1310 a vybudované v 1. štvrtine 14. storočia. Niektoré veže sú dokončené až začiatkom 15. storočia. Hradby obnovované a doplňované v 16. a 17. storočí, v roku 1877 zbúraná južná časť opevnenia s Dolnou bránou (ostali Košická, Menhardtova a Poľská brána).
Farský kostolsv. Jakuba starší gotický, stavaný bol od 1. tretiny 14. storočia pravdepodobne na mieste staršieho kostola, halový trojloďový – pseudobazilikálny priestor bol dokončený pred rokom 1400, súčasne bola pristavaná severná kaplnka (pred rokom 1392), upravený koncom 15. storočia a začiatkom 16. storočia, v rokoch 1530 – 50 bola pristavená nadstavba severnej predsiene a kaplnky pre bibliotéku, v 17. storočí bol doplnený emporou a kazateľnicou, v rokoch 1825 – 57 bola realizovaná stavba novej veže – národná kultúrna pamiatka. Na klenbe svätyne je neskorogotická ornamentálna maľba, odkrytá a reštaurovaná v rokoch 1951 – 53. V kostole je niekoľko skupín fresiek: na severnej stene ľavej bočnej lode v dvoch radoch je sedem skutkov milosrdenstva a sedem hlavných hriechov (okolo roku 1385), veľký cyklus 20 scén legendy o svätej Dorote (okolo roku 1400), na uzávere južnej lode je kalvária (okolo roku 1380). Vo svätyni je pastofórium z konca 15. storočia. Hlavný oltár svätého Jakuba starší, neskorogotický z rokov 1507 - 18 z dielne Majstra Pavla z Levoče (sochárska časť) a pravdepodobne majstra Hansa (maliarska časť) – krídlový s predelou a nadstavcom. V strede je skriňa so sochami Panny Márie, svätého Jakuba staršia a svätého Jána Evanjelického, na krídlach reliéfy (scény zo života oboch apoštolov). Na zatvorených krídlach je osem malieb pašiového cyklu podľa predlohy L. Cranacha a H.L. Schäufeleina. V predele je skupina Poslednej večere, v nadstavci staršie sošky z bývalého hlavného oltára z konca 14. storočia. Oltár reštaurovali v rokoch 1951 – 54 bratia Kotrbovci. V kostole je celý rad gotických krídlových oltárov s plastikami a maľbami, gotická skupina kalvárie v kráľovskom oratóriu a jednotlivé sochy.
Náhrobné kamene od roku 1392, najmä Thurzovcov zo 16. storočia, epitafy a mortuáriá (najmä zo 17. storočia), gotická krstiteľnica, renesančná kazateľnica z roku 1626 (K. Kollmitz), gotické a renesančné stallá a lavice; renesenčný organ z roku 1615, kalichy, cibóriá, monštrancie a iné nádoby (najmä od J. Szilassyho).
Kostol sv. Ladislava (starý minoritský, gymnaziálny jezuitský) a kláštor pri mestských hradbách začatý v 1. polovici 14. storočia (trojlodie kostola a kláštor), potom stavba trojloďového halového kostola pokračovala v troch etapách do konca 14. storočia.
Kláštor s gotickým rajským dvorom a arkádovou krížovou chodbou a kláštornými miestnosťami (kapitulná sieň, refektár, knižnica); kostol opravený začiatkom 16. storočia; do roku 1671 patril slovenským evanjelikom; po prevzatí kostola jezuitami interiér zbarokizovaný (rezbár O. Engelholm a F. Beichel), trojlodie dostalo vtedy barokovú hrebienkovú krížovú klenbu a súčasne rozšírili kláštor. Objekt bol v roku 1852 staticky zabezpečený, v rokoch 1911 – 13 demolované barokové krídlo a na jeho mieste postavená secesná budova gymnázia. Kostol v rokoch 1935 – 38 reštaurovali (úprav krížovej chodby, odkrytie nástenných malieb). V kostole a kláštore sú gotické nástenné maľby zo 14. a 15. storočia. Vnútorné zariadenie kostola je jednotné barokové – na hlavnom oltári gotická socha Madony z čias okolo roku 1430.
V meste je celý rad gotických domov z 15. storočia, renesančných prestavaných a neskôr upravovaných.
Thurzov dom vznikol spojením dvoch gotických domov v 16. storočí je renesančný s novšou štítovou atikou a s grafitovanou fasádou.
Radnica pôvodne gotická z konca 15. storočia (obvodové múry a detaily), v rokoch 1551 – 59 a začiatkom 17. storočia (do roku 1615) renesančná prestavaná s arkádami. V interiéri na poschodí je veľká predsieň s hviezdicovou štukovou klenbou na stredných stĺpoch, s kozubom a renesančnými portálmi; v miestnostiach sú drevené trámové stropy polychromované. Manzardová strecha je koncom 19. storočia nahradená dnešnou. Na južnej fasáde sú alegorické fresky, v roku 1615 značne premaľované, ale v roku 1958 uvedené do pôvodného stavu. Adaptovaná v rokoch 1956 – 59 pre Spišské múzeum.
Zvonica z rokov 1656 – 61, v 18. storočí zbarokizovaná, spojená s radnicou novou strechou (z roku 1824).
Množstvo renesančných meštianskych domov s architektonickými detailmi (portály, atika a arkády nádvorí) mnohé z nich potom zbarokizované.
Kostol sv. Ducha a kláštor minoritov pri Košickej bráne neskorobarokový z roku 1747, postavený na mieste staršieho z roku 1675. Kostol má barokovú výmaľbu z rokov 1758 – 63 od A. I. Trtinu ako iluzívna architektonická dekorácia s výjavmi v priehľadoch. Vnútorné zariadenie je súdobé so stavbou kostola a jednotné, medzi ním je obraz J. Czauczika z roku 1811. V meste je niekoľko sôch z 18. storočia.
Župný dom empírový z rokov 1805 – 31, postavený A. Povolným.
Na cintoríne je kaplnka z 1. polovice 19. storočia a klasicistické náhrobníky.
Kostol evanjelický klasicistický na námestí z rokov 1825 – 37 (projektant A. Povolný) na mieste staršieho dreveného, s pôdorysom tvaru gréckeho kríža, v interiéri je obraz od J. Czauczika, časť zariadenia je staršia.
Monumentálne budovy postavené koncom 19. storočia (hotel, pôvodne evanjelická nemocnica, kúpele, sirotinec, kasárne), začiatkom 20. storočia pribudla budova súdu z rokov 1900 – 01, secesná budova gymnázia.
Kostol postavený na Mariánskej hore z rokov 1903 – 14 s neogotickými priečeliami a interiérom, na hlavnom oltári je gotická socha Panny Márie z 2. polovice 15. storočia.
Pomníky ( (Ľ. Štúra, Sovietskej armády – na námestí).
Pamätné domy (budova Breuerovej tlačiarne)
Pamätné tabule
Tradície
Remeselné a trhové centrum oblasti, významné paličkovaním viacfarebných čipiek, používaných ešte v polovici 20. storočia na čepcoch a iných častiach ľudového odevu, dielňou na výrobu modrotlače (zanikla začiatkom 20. storočia) a medovnikárstvom.
Od roku 1959 je Levoča dejiskom slávností najlepších interpretov hudobného a tanečného folklóru východného Slovenska.
Významné osobnosti
Rodisko:
Ján Jakub Adami(1713 - 1792) – náboženský spisovateľ
Karol Adler (1910 - 1944) – partizán
Ervín Bauer (1890 - 1942) – prírodovedec, funkcionár revolučného robotníckeho hnutia
Jozef Czauczik (1781 - 1857) – maliar
Ján Kristián Engel (1770 - 1814) – historik
Kornel Fabríczy (1840 - 1910) – historik umenia
Christian Wilhelm Fuchs (1802 - 1853) – geológ
Viktor Grešik (1862 - 1946) – botanik, historik, tu pôsobil aj zomrel
Eduard Korponay (1814 - 1891) – publicista
Ján Leibitzer (1763 - 1817) – učiteľ, ovocinár, tu pochovaný
Karol Marko starší (1791 - 1860) – maliar
Gustáv Müller (1811 - 1849) – maliar miniatúr
Ján Müller (1780 - 1828) – maliar
Ján Rombauer (1782 - 1849) – maliar
Daniel Tallyai ( 1760 – 1816) – vydavateľ Prešpurských novín
Pôsobisko:
Matúš Blaho (1772 - 1837) – náboženský spisovateľ
Teodor Böhm (1822 - 1889) – maliar
Jonáš Bubenka (17. storočie) – maliar, drevorytec
Leonard Cox (16. storočie) – pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1520 – 21
Martin Čulen (1823 - 1894) – pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1867 – 68
František Dénes (1845 - 1934) – geograf, pôsobil tu v rokoch 1876 – 1934
Mikuláš Dohnány (1824 - 1852) – historik a spisovateľ, tu aj študoval
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký (1794 - 1874) – národný pracovník, vydavateľ
Ondrej Fischer (1540) – reformovaný kazateľ; popravený
Maximilián Hell (1720 - 1792) – astronóm, fyzik
Michal Hlaváček (1803 - 1885) – pedagóg
Samuel Hruškovie (1694 - 1748) – náboženský básnik
Peter Kellner-Hostinský (1823 - 1873) – spisovateľ, tu aj študoval
Gustáv Kordoš (1836 - 1908) – pedagóg, tu aj zomrel
Jeremiáš Lednický (1633 - 1685) – náboženský básnik, tu aj zomrel
Samuel Marckfeldner (17. storočie) – organista a skladateľ, pôsobil tu v rokoch 1648 - 70
Mikuláš z Levoče (15. storočie) – maliar
Jozef Neuschel-Faragó (1821 - 1895) – sochár, tu aj zomrel
Pavol z Levoče (1455 – asi 1530) – sochár, rezbár
Karol Juraj Rumy (1780 - 1847) – právnik, obranca Slovákov
Daniel Sinapius Horčička (1640 - 1688) – spisovateľ, tu aj zomrel
Samuel Spielenberger (1572 - 1655) – lekár
Ján Szilássy (1705 - 1782) – zlatník, pôsobil tu v rokoch 1728 - 82
Ján Pavol Tomášek (1802 - 1887) – publicista a pedagóg
Cyril Gabriel Zaymus (1843 - 1894) – pedagóg, tu aj zomrel
Študovali:
Peter M. Bohúň (1822 - 1879) – maliar
Ján Botto (1829 - 1881) – básnik
Pavol Dobšinský (1828 - 1885) – spisovateľ, zberateľ ľudových povestí
Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 - 1881) – novinár, spisovateľ
Janko Francisci Rimavský (1822 - 1905) – básnik, publicista
Jakub Grajchman (1822 - 1897) – básnik, dramatik
Matej Holko ml. (1757 - 1832) – literárny historik
Samo Bohdan Hroboň (1820 - 1894) – básnik
Ján Chalupka (1791 - 1871) – dramatik
Ján Kalinčiak (1822 - 1871) – spisovateľ
Janko Kráľ (1822 - 1876) – básnik
Ľudovít Kubáni (1830 - 1869) – spisovateľ
Juraj Láni (1646 - 1701) – autor cestopisov
Ondrej Lucae (1596 - 1670) – barokový spisovateľ
Janko Matúška (1821 - 1877) – básnik
Bohuš Nosák Nezabudov (1818 - 1877) – básnik
Karol Salva (1849 - 1913) – vydavateľ, publicista
Albert Škarvan (1869 - 1926) – lekár, tolstojovec
Samo Vozár (1823 - 1850) – básnik
Fridrich Wilhelm Wagner (1815 - 1887) – pedagóg, hudobník, tu aj zomrel
Dávid Fröhlich (1598 - 1648) – matematik, fyzik, tu aj zomrel
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|