Lubeník - História

Obec sa spomína od roku 1427, keď tu Ilsvayovci mali 9 port. Názov obce je doložený z roku 1427 ako Lwbnyk, z roku 1435 ako Lwbenyk, z roku 1554 ako Lwbonyk Lehota, z roku 1651 ako Lubownyik, z roku 1808 ako Lubení; maďarsky Lubenyik. Obec patrila Jelšavskému, od druhej polovice 16. storočia Muránskemu panstvu. V roku 1566 ju vypálili Turci. Od stredoveku tu boli huty a hámre (v roku 1557 tu pracovali 3 hámre a 5 hút). Obyvatelia trpeli za stavovských povstaní v 17. storočí. V roku 1828 mala obec 40 domov a 351 obyvateľov. V 19. storočí nastal rozvoj železiarstva, v roku 1846 zakúpil hámre a huty Juraj Heinzelmann a vybudoval na Chyžnianskej Vode železiareň, ktorá koncom 19. storočia mala 3 vysoké pece a zlieváreň. Začiatkom 20. storočia tu postavili pece na praženie magnezitu a otvorili lom na jeho ťažbu. Obyvatelia pracovali prevažne v miestnom priemysle alebo furmančili. V roku 1923 bola zastavená práca v magnezitovej továrni, v roku 1929 aj v železiarni, ktorej strojné zariadenie premiestnili do Trnavy, kam odišla za prácou i značná časť robotníkov. V roku 1934 sa začala ťažba magnezitu v Studenej. Rozmach ťažby nastal od roku 1941. V období predmníchovskej ČSR často bojovali baníci a železničiarski robotníci za splnenie svojich hospodárskych i politických požiadaviek štrajkom. Do SNP sa zapojilo mnoho robotníkov. Roku 1951 začala výstavba magnezitového kombinátu (do prevádzky daný roku 1956, odvtedy sa stále rozširuje).

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť