Ludrová - História

Na území dnešnej obce Ludrová bolo sídlisko púchovskej kultúry. Obec sa spomína od roku 1461 ako Rudlow. Doložená je z roku 1515 ako Rwdefalwa, z roku 1518 ako Rwdlow, z roku 1625 ako Ludrova Ves, z roku 1773 ako Rudlowa, z roku 1786 ako Ludrowa, z roku 1808 ako Zemanská Ludrová, z roku 1927 ako Zemianska Ludrova, z roku 1953 ako Ludrová, maďarsky ako Nemesludrova. Obec patrila zemianskym rodinám, časť Rakovským z Liptovskej Štiavnice, nazývala sa Zemianskou. V roku 1715 mala 51 daňovníkov a mlyn, v roku 1784 mala 21 domov a 164 obyvateľov, v roku 1828 má počet obyvateľov už udaný s Vilou Ludrovou. Aj za I. ČSR to bola poľnohospodárska obec. V septembri v roku 1944 bojovali v okolí povstalecké a partizánske jednotky proti fašistom.

Kúty - osada s kostolom sa spomína od rokov 1332-1337. V roku 1828 mala 2 domy a 12 obyvateľov.

Vila Ludrová - obec sa spomína od roku 1376, ale je staršieho pôvodu. V roku 1376 ju Ľudovít I. podriadil richtárovi mesta Ružomberok a nazývala sa ulicou mesta. V roku 1390 pripadla panstvu Likava. V roku 1625 mala 14 sedliackych usadlostí so 43 rodinami a 10 železiarskych rodín, v roku 1784 mala 72 domov a 570 obyvateľov, v roku 1828 s obcou Ludrová mala 135 domov a 932 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR tu bola píla, rozvinuté tkáčstvo. Súčasťou Ružomberka ostala do roku 1953, keď ju spojili so Zemianskou Ludrovou.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť