Margecany - História

Prvá písomná zmienka o obci Margecany sa datuje do roku 1338, kedy sa nazývala Szent Margitha. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1300 je písomne doložený názov Senthmargita, z roku 1353 Zenthmargitaazzunfolua, z roku 1460 Margythfalwa, z roku 1588 Margycziany, z roku 1594 Margeczeny, z roku 1613 Margeczany. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Margeczan, Margitfalu.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Spišskú župu; pred rokom 1960 pod okres Gelnica, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Spišská Nová Ves, kraj Východoslovenský.

Obec sa spomína od roku 1235 – 1270. Je starou slovenskou obcou, ktorá vznikla v gelnickom chotári. Patrila rodine Jekelfalussyovcov. V chotári boli bane na striebro a železo. V roku 1787 mala 65 domov a 408 obyvateľov, v roku 1828 mala 71 domov a 517 obyvateľov. Časť obyvateľov pracovala od konca 19. storočia pri železnici.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) pracovali aj v lesoch, baniach, v miestnej vápenke a na píle. V roku 1921 a v roku 1924 štrajkovali robotníci vo vápenke, v roku 1922 a v roku 1924 na píle. V roku 1932 – 1936 došlo pri stavbe železničnej trate Margecany – Červená Skala k niekoľkým mohutným štrajkom, ktoré patria v dejinách slovenského stavebného robotníctva k najvýznamnejším. Od roku 1943 pôsobili v okolí skupiny partizánov, ktoré 25. – 26. 8. 1944 zneškodnili nemecké vojenské transportéry. Po oslobodení bola vybudovaná vápenka.

Rolova Huta: Osadu založia rodina Rollovcov, keď na mieste, kde sa už v 18. storočí ťažila meď postavila F őnixovu hutu. V roku 1879 tu v hutníctve prvýkrát použili miesto dreveného uhlia kamenné. V roku 1885 prácu v huti zastavili. V roku 1961 bola obec pripojená k Margecanom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť