|
|
Martin - Príroda
Mesto leží v severnej časti Turčianskej kotliny na nive a terase Turca. Nadmorská výška v strede obce je 394 m n. m. a v chotári 386–1476 m n. m. Chotár zaberá pahorkatinu kotliny a východné svahy lúčanskej Malej Fatry. Kotlina je tektonická zníženina prevažne ohraničená zlomami na styku s Malou a Veľkou Fatrou, Žiarom a Kremnickými vrchmi, ktoré ju obklopujú zo všetkých strán. Povrch tvoria treťohorné usadeniny pokryté štrkopieskami náplavových kužeľov, pozdĺž väčších tokov riečnymi uloženinami a v južnej časti sprašovými hlinami. Potoky v pohoriach z druhohorných hornín rozčlenili vrchovinný a hornatinný povrch v bralné rázsochy s kaňonovitými údoliami (Blatnická, Gaderská a Necpalská dolina a i.). Pohoria kryštalicko-druhohorného pásma (Veľká Fatra, Malá Fatra a Žiar) tvoria v jadre kryštalické horniny (diorit, granodiorit), po obvode druhohorné horniny (vápence, dolomity, slieňovce). Sopečné Kremnické vrchy tvoria prevažne andezity. Klimaticky patrí kotlina do miernej teplej oblasti s priemernou ročnou teplotou okolo 7-7,5 °C a priemerným ročným úhrnom zrážok 750-860 mm, priľahlé pohoria do oblasti chladnej.
Kotlinou preteká rieka Turiec, vlievajúca sa v severnej časti do Váhu, s početnými ľavo- a pravostrannými prítokmi. V štvrtohorných uloženinách sa vyskytuje podzemná voda. V chotári sú dva minerálne pramene (Fatra a Medokýš). Na poriečnej rovine má nivné a lužné, na pahorkatine illimerizované a hnedé lesné, v pohorí hnedé lesné pôdy, rendziny a podzoly.
Z pôvodných dubovohrabových lesov v kotline zostali len malé zvyšky. V pohorí prevládajú bučiny, jedľobučiny, smrečiny a nad hornou hranicou lesa nesúvislé porasty kosodreviny s alpínskymi lúkami. Rastie tu aj slovenský endemit zvonček karpatský (Campanula carpatica). V Gaderskej doline nájdeme kamzíka vrchovského, v rieke Turiec vydru riečnu a v lesoch hlavne jariabka.
Pri SNM je botanická záhrada. Na nádvorí evanjelickej fary sú chránené tzv. memorandové lipy.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|