Močenok - História

Obec Močenok bola osídlená v mezolite. Na území obce je archeologicky doložené sídlisko volútovej a želiezovskej kultúry, kultúrne jamy maďarovskej kultúry, zo staršej doby bronzovej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej, žiarové pohrebisko z doby rímskej a slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej. Obec je doložená od r. 1113 ako Mussenic. Ďalšie doložené názvy sú: Muctynic (1267), Mochunuk (1349), Močonok (1920), Močenok (1927), Mučeníky (1948), Sládečkovce (1951), Močenok (po r. 1989), maď. Mocsonok.

Obec patrila nitrianskemu hradu, zoborskému kláštoru, od r. 1363 ju mal v zálohu kastelán trenčianskeho hradu Pavel, v r. 1494 ju získalo nitrianske biskupstvo. V r. 1530 a 1598 obec vypálili Turci a cisárski Valóni, v r. 1601–1604 tu mali hlavný stan hajdúci. V r. 1606 sa stala strediskom biskupského panstva, v r. 1623 získala mýto, v r. 1650 trhové právo, v r. 1651 jarmočné právo a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Mešťania sa od r. 1764 vykupovali z poddanských povinností za 1410 zlatých ročne. V r. 1780–1786 Močenok dosídlili nemeckí osadníci.

Poľnohospodárski robotníci na miestnych veľkostatkoch tvorili s roľníkmi hlavnú zložku obyvateľstva. V r. 1871 tu postavili tehelňu, v r. 1912 navŕtali artézske studne. V r. 1920–1931 boli časté štrajky poľnohospodárskych robotníkov, v tridsiatych rokoch bolo veľmi intenzívne i revolučné hnutie nezamestnaných a protiexekučné hnutie. Po r. 1945 bola vybudovaní sušiareň papriky, pekáreň, mlyn.