|
|
Myjava - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímskokatolícky barokový z rokov 1697-1701, interiér je z roku 1732, keď kostol dostal nové priečelie; ohradený je kamenným múrom s klasicistickou bránou
Kostol evanjelický barokovo-klasicistický tolerančný z roku 1783, veža dostavaná v roku 1854
Pamätné tabule M. Šimonoviča a SNP
Pomník Sovietskej armády od Š. Belohradského z roku 1961
Pamätný dom Slovenskej národnej rady z roku 1848, národná kultúrna pamiatka
Významné osobnosti
Rodisko:
Ján Cádra (1882 – 1927), publicista, prekladateľ, tu pochovaný
Samko Dudík (1880 – 1967), ľudový muzikant, tu zomrel
Milan Marček (1923 – 1945), partizán, tu pochovaný
Ivan Markovič (1888 – 1944), politik
Ján Jaromír Matička (1823 – 1856), básnik, publicista
Daniel Pažický (1881 – 1941), nakladateľ, tlačiar
Michal Slávik (1880 – 1964(, publicista, prekladateľ
Samuel Stanislav Smetana (1866 – 1898), dialektológ, publicista, tu pôsobil aj zomrel
Ján Trokan (1810 – 1894), básnik
Ján Valášek (1849 – 1932), národovec, politik
Ján Vyskydenský (1761 – 1834), vydavateľ Presspurských novín
Pôsobisko:
Július Bodnár (1870 – 1935), historik, etnograf
Karol Goláň (1895 – 1961), historik, pôsobil tu v rokoch 1919-1929
Pavol Jakobei (1695 – 1752), náboženský spisovateľ
Daniel Krman (1663 – 1740), spisovateľ, jazykovedec, pôsobil tu v rokoch 1690–1699, 1700–1704, 1711–1729
Ján Krno (1862 – 1926), národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1890–1920
Ján Rataj (1905 – 1945), pedagóg
Michal Šimonovič (1874 – 1919), ľudovýchovný pracovník, tu pochovaný
Peter Tvrdý (1850 – 1935), jazykovedec, tu zomrel
Miloš Uher (1914 – 1945), protifašistický bojovník hrdina SNP
Karol Viest (1844 – 1903), pedagóg, osvietenský pracovník, tu zomrel
Tradície
Zo začiatku 20. storočia pochádzajú hlinené roľnícke a remeselnícke domy s valbovou slamenou strechou, hospodárske stavby sú často s výškou. Zrubové alebo hlinené stodoly mali slamenú strechu, stodoly na kopaniciach sú rámovej a stĺpikovej konštrukcie s vypletanými stenami. Od konca 19. storočia až do polovice 20. storočia bolo na kopaniciach rozšírené paličkovanie čipiek, pôvodne hrubších z konopných a bavlnených nití, od začiatku 20. storočia aj jemných vláčikových. V 19. storočí a v prvej polovice 20. storočia aj výroba filigránových šperkov zo striebra (gombíky, spony) a cínu (gombíky) pre širšie okolie (rodina zlatníka Š. Trokana), rezbárstvo, knihárstvo (J. Prokša-Gazdík) a vareškárstvo. Nosí sa tzv. myjavský variant ľudového odevu. skladbou častí, vyhranenou farebnosťou (prevláda biela, modrá, žltá), svojráznou výzdobou (čipky, strieborné gombíky, riasenie), ako aj úpravou hlavy žien tvorí silne vyhranenú oblasť západoslovenského typu ľudového odevu. Výšivka je nenápadná, tlmených farieb (na plátennej sukni prešitie rias, golier mužskej košele, na rukávcoch a čepcoch), technikou rátanej nite, plochý steh podľa predkresľovania a krížikový steh. Na súkenných častiach je šnurovanie. Na ženskom čepci, rukávcoch, zástere, textíliách je jemná biela vláčiková čipka miestnej výroby. Ako dekoratívny prvok sa našívajú strieborné filigránové gombíky.
Mužský odev tvorí košeľa (staršia má štyri, novšia tri tkanice) so stojatým vyšitým golierom, rukávy sú všité do manžiet. Konopné gace, súkenné biele nohavice pri rázporkoch šnurované. Vesta (kamizola) s ležatým golierikom a výložkami. Zástera pracovná, sviatočná. V zime nosia trojštvrťový súkenný kabát s tmavomodrým šnurovaním, súkennú dlhú halenu s farebnou výzdobou. Obúvajú si krpce, pantofle, mäkké boti, dnes tvrdé čižmy. Na hlave nosia čiernu homoľovitú baranicu a malý klobúk s okrúhlym dienkom a dohora vyhnutú úzku striežku.
Ženský odev má riasený spodník (rubáč), rukávce, rukávy siahajúce nad lakte sú ukončené volánom (tacle), pod stojatým golierom je volán z čipky. Sukňa (kasanica) vpredu nezošitá, na drobno riasená, riasenie je prešité farebnými bavlnkami do vzorov (forma). Zástera pracovná je úzka, slávnostná je široká (fertuch) lemovaná čipkou. Živôtik jednoduchý. V zime sa nosí trojštvrťový kožuch z barančiny, trojštvrťový kabát podšitý kožušinou (mentík) zdobený šnurovaním, krátky kabátik (ratinovica), podšitý tmavý kabátik (kacabaja), rovné textílie plachta, odiedzka. Obúvali si krpce, pantofle, mäkké boti, čižmy. Dievky i vydaté ženy sa češú na dva vrkoče obkrútené okolo hlavy a vpredu zviazané, vydaté nosia na účes čepiec s drobnoskladaným dienkom a čelenkou, ukončenou čipkou. Čepiec pokrývali ešte dlhou alebo kratšou obdĺžnikovou šatkou. Okrem toho si dievky i ženy viazali priamo na účes napevno uviazanú naškrobenú štvorcovú šatku (ručník).
Z ľudových tancov sa zachovali: myjavský čardáš, káčerská, papučový, uklakovaný (máčaná), mazúrka, mrvenica, neborácka, slovenská, starobabská, stoličková, žabák, hustá, vyhadzovaná, kováčska, šusterská, kadlecká, zbojnícka (plieskaná). Obľúbená je cimbalová hudba. Od roku 1955 tu pôsobí folklórny súbor Kopaničiar.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. časť
V centre je umiestnený zrekonštruovaný kubistický pamätník gen. M. R. Štefánika z roku 1921 ocenený Unescom, spolu s poslednými historickými budovami v meste – evanjelickou farou a budovou bývalého súdu nazývanou tiež kráľovský palác. Pri novej autobusovej stanici vybudovanej v roku 2006 sa nachádza Kultúrny dom Samka Dudíka s hlavnou sálou pre viac ako 600 divákov, priestormi na výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, festivaly a ďalšie podujatia. V Myjave môžete navštíviť SNM – Múzeum SNR, ktoré okrem príležitostných výstav ponúka návštevníkom stálu expozíciu dejín slovenského parlamentarizmu a Slovenských národných rád s dôrazom na udalosti meruôsmych rokov – 1848-49.
Zdroj: www.myjava.sk
|