Námestovo - História

Vzniklo v roku 1558 ako valasko-sedliacka osada pričinením T. Thurzu. Doložená je v roku 1558 ako Námestowje, v roku 1593 ako Námestovo, v roku 1625 ako Námestov; maďarsky Námesztó. Bola poddaná Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala obec asi 200 obyvateľov, v roku 1715 mala asi 560 obyvateľov. Farár Š. Bocko v roku 1672 pripravoval povstanie Gašpara Piku. V 18. storočí tu zvíťazila protireformácia. Od 18. storočia sa sem húfne sťahovali Židia, v roku 1825 ich tu už bolo najviac na Orave (176). Pôvodne roľnícka osada sa od 18. storočia stala povestnou plátenníctvom. Vznikali tu farbiarne a mangľovne. Murínovci vybudovali plátennícky veľkoobchod. Mária Terézia povýšila obec na mestečko s trhovými právami, avšak jeho poddanský pomer k hradnému panstvu tým nezanikol. V roku 1777 sa stal sídlom okresu, v roku 1778 malo 791 obyvateľov, v roku 1828 malo 169 domov a 1668 obyvateľov. V roku 1884 tu vznikol Hornooravský plátennícky spolok. Začiatkom 20. storočia sa stal hornooravským centrom národného života. Začiatkom 1. svetovej vojny nastal úpadok plátenníctva. Do roku 1947 tu boli 2 píly, 2 mlyny, teheľňa, peňažné ústavy. Mestečko sa stalo známe svojimi trhmi, jarmokmi a remeslami (kožušníctvo, remenárstvo, garbiarstvo, pltníctvo). Požiar v roku 1943 spôsobil značné hospodárske škody. Počas oslobodzovacích bojov bolo mesto silne poškodené (60 % domov zničených). Výstavbou Oravskej priehrady sa Námestovo a jeho okolie stáva vyhľadávanou rekreačnou oblasťou. Rozvinul sa tu konfekčný priemysel (Makyta), kovovýroba a silný turistický ruch. Do roku 1960 bolo sídlom okresu, štatút okresného mesta mu bol prinavrátený v roku 1996.

Slanica: Obec osídlená na valaskom práve v polovici 16. storočia, prvá písomná zmienka je z roku 1564 ako Zlanycha, ďalšie názvy obce sú doložené v roku 1567 ako Slanycza, v roku 1588 ako Slawnicza, v roku 1625 ako Slanica; maďarsky Szlanica. Patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala asi 130 obyvateľov. V 18. storočí nastal veľký rozvoj plátenníctva, obyvatelia sa zaoberali okrem toho aj roľníctvom, dobytkárstvom a pltníctvom. V roku 1712 mala 315 obyvateľov, v roku 1778 mala 533 obyvateľov, v roku 1828 mala 115 domov a 894 obyvateľov. Vybudovaním Oravskej priehrady obec v roku 1954 zanikla (zaplavená). Obyvatelia sa presídlili do okolia Trnavy a na južné Slovensko.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť