Nitra - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Archeologické pamiatky staroslovanského osídlenia.

Hradná časť:
Hrad pochádza z 11. storočia, ale bol postavený pravdepodobne na mieste starého opevnenia, vybudovaný goticky v 15. storočí (zachovaná hradba pri presbytériu Horného kostola), upravený renesančne v 16. storočí (zachovaná renesančná brána) a barokovo v roku 1673 (hviezdicovité opevnenie a dve vstupné brány), kamenný most do hradu zo začiatku 15. storočia.
Kostol sv. Emeráma románsky, asi z 11. storočia (zachovaná apsida a časť lode), prestavaný v 13. – 14. storočí, barokovo prebudovaný pri stavbe Dolného kostola v 18. storočí, rekonštruovaný v roku 1931, oltár od J. Pospíšila, farebné okno od Ľ. Fullu z čias rekonštrukcie.
Horný kostol, katedrála sv. Emeráma, gotický z roku 1333 – 55, upravený barokovo v rokoch 1622 – 42 a neskorobarokovo v rokoch 1710 – 36. Hlavný oltár barokový z roku 1732, neskorogotické kalichy z 15. storočia a barokové zo 17. a 18. storočia, biskupská berla goticko-renesančná, krstiteľnica z roku 1643, zhotovená podľa neskorogotického majstra Jodoka z B. Bystrice, monštrancia baroková z roku 1692 a rokoková z roku 1776, cibórium z roku 1775, pacifikále barokové, relikviáre, biskupské berly barokové zo 17. a 18. storočia, maľby od G. A. Gsalliardiho z 20. rokov 18. storočia, interiér barokový z 1. polovice 18. storočia, farebné okná od e. Ambrušovej z roku 1970.
Dolný kostol barokový z roku 1622 – 42, maľby barokové zo 17. – 18. storočia, niektoré od G. A. Gsalliardiho, hlavný oltár z roku 1662 od J. Perneggera, tri bočné oltáre neskorobarokové z roku 1732, štvrtý rokokový z roku 1769.
Biskupský palác barokový z rokov 1732 – 39 s jadrom gotického paláca.
Súsošie barokové z roku 1750 od M. Vogerleho.

Horné mesto:
Františkánsky kostol a kláštor barokový z roku 1630, obnovený v 1. polovici 18. storočia, reliéf zo 16. storočia umiestnený sekundárne vo fasáde, plastiky od Fr. X. Seegena.
Domy kanonikov neskororenesančné zo 17. storočia.
Domy renesančné, barokové a empírové stavané na starých základoch.
Dom klasicistický (starý seminár) z 2. polovice 18. storočia, upravený čiastočne neorenesančne v roku 1878.
Budova veľprepošstva rokokovo-klasicistická zo 70. rokov 18. storočia, postavená podľa projektu F. A. Hillebrandta.
Kapitulský dom klasicistický z roku 1821 s plastikou atlasa od V. Dunajského.
Domy klasicistické z konca 18. storočia a 1. polovice 19. storočia stavané na starých základoch.
Dom klasicistický z roku 1850.
Bývalý župný dom z roku 1874 postavený podľa projektu E. Dümmerlinga, rozšírený v roku 1908.

Dolné mesto:
Kostol sv. Štefana v Párovciach románsky z 12. storočia, barokovo prestavaný začiatkom 18. storočia, zvyšky románskych fresiek.
Kostol na Kalvárii, pôvodne gotický zo 14. storočia, barokovo upravený, v roku 1765 bol k nemu pristavený kláštor, neorománsky prefasádovaný v roku 1878.
Piaristický kostol s kláštorom neskorobarokový, začiatok stavby komplexu v roku 1702, kostola v roku 1716, dohotovený v roku 1789, neskorobarokové maľby od J. Jaroša, L. Hradického a H. Preisingera, doplnené E. Massányim po roku 1945, plastiky neskorobarokové od M. Vogerleho.
Kaplnka baroková z roku 1739, upravená v roku 1889 s pamätnou tabuľou O. Prohászku.
Kostol a kláštor vincentiek neorománsky z roku 1854.
Kostol reformovaný z roku 1910.
Synagóga v byzantskojm slohu z roku 1906.

Horné Krškany
Kostol pôvodne gotický, rozšírený v roku 1752, prestavaný v 19. a 20. storočí, gotické nástenné maľby z konca 14. storočia.
Kúria klasicistická zo začiatku 19. storočia.

Chrenová
Zvonica klasicistická z roku 1770.

Kynek:
Kostol rímskokatolícky barokový z roku 1728 s pojatím románskej apsidy, klasicisticky upravený v roku 1791.
Kaštieľ klasicistický zo začiatku 19. storočia.

Mlynárce:
Kostol rímskokatolícky modernistický z roku 1947, nástenná maľba od E. Massányiho.

Zobor :
Zvyšky kláštora barokového z rokov 1692 – 95 vybudovaného na mieste stredovekého kláštora sv. Hypolita z konca 10. storočia.

Významné osobnosti

Rodisko:

Edmund Massányi (1907-1966), maliar a grafik. Tu pôsobil a zomrel.
Otokár Prohászka (1858-1927), maďarský cirkevný spisovateľ.
Jožko Satin (1913-1957), maliar.
Štefan Schwartz (1851-1924), sochár a medailér.

Pôsobisko :

Ján Damborský (1880-1932), jazykovedec.
Leopold Dušinský (1833-1911), cirkevný skladateľ, pôsobil tu v r. 1862-1911.
František X. Hábel (1760-1846), náboženský spisovateľ, pôsobil tu v r. 1812-1846.
Juraj Hollý (1760-1818), náboženský spisovateľ.
Jozef Kluch (1748-1826), mecén, pôsobil tu v r. 1808-1826.
Štefan Krčméry (1892-1955), básnik, literárny pracovník, pôsobil tu v r. 1936-1938.
Adolf František Lang (1795-1863), prírodovedec, farmaceut, tu zomrel.
Andrej Mészároš (1741-1812), náboženský spisovateľ, pôsobil tu v r. 1805-1812, tu pochovaný.
Zachariáš Rohožník-Mošovský (1542-1587), humoristický spisovateľ, pôsobil tu v r. 1582-1587.
Jozef Nejedlý (1737-1816), bernolákovský mecén..
Juraj Pohronec-Szelepchény (1595-1684), biskup, grafik, pôsobil tu v r. 1648-1657.
Maximilián Schurmann (1890-1960), maliar, pôsobil tu v r. 1919-1929.
Benedikt Slavkovský (asi 1684-1748), hudobný skladateľ.
Ľubomír Smrčok (1919-1970), dramatik, pôsobil tu v r. 1939-1945.
Anton Supka (1884-1960), hudobný pedagóg.
Vojtech Šimko (1759-1827), básnik.
Matej Tučko (1798-1845), národovec.
Ján Vavrincov z Račíc (14.-15.sor.), husitský profesor.
Jozef Varum (1763-1838), podporovateľ bernolákovského hnutia, pôsobil tu v r. 1788-1804 a 1827-1838.

Študoval:

Mihaly Táncsics (1799-1884), maďarský revolucionár.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť