Nitrianske Pravno - História

Na území dnešnej obce Nitrianske Pravno bolo sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, osídlenie v neolite, kostrové hroby lengyelskej kultúry, sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, hradisko púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu, z doby veľkomoravskej zvyšky stavieb z 12.-14. storočia. Banské mestečko založené v roku 1330-1340 sa spomína od roku 1393 ako Prosna, v roku 1416 ako Aranprowna, v roku 1493 ako Nemethprona, v roku 1773 ako Nemeczke Prawno, v roku 1920 ako Nemecké Pravno, v roku 1946 ako Nitrianske Pravno, maďarsky Németpróna, nemecky Deutschproben, Deutschbron, latinsky Teutoprona.

Obec patrila panstvu Bojnice, neskôr Ilsvaiovcom, v rokoch 1430-1485 Noffryovcom. V roku 1430 sa spomína ako mestečko. V erbe má hlavu sv. Jána Krstiteľa. V roku 1599 mestečko spustošili Turci, v rokoch 1605-1606 Bocskayovci a cisárske vojská, v rokoch 1678 a 1680 Thökölyovci. Mestské výsady mestečku obnovili v roku 1651. V rokoch 1655 sa mešťania vykupovali z poddanských robôt, v roku 1779 uzavreli so zemepánom večnú zmluvu o výkupe z poddanstva a prenájme regálií za 3000 zlatých ročne.

Nitrianské Pravno v roku 1675 malo 335 domov a 1429 obyvateľov, v roku 1715 malo 89 domácnosti, v roku 1787 malo 250 domov a 2152 obyvateľov, v roku 1828 malo 381 domov a 2722 obyvateľov. Baníctvo zaniklo koncom 15. storočia, obyvatelia sa potom zaoberali roľníctvom a remeslami (mäsiari, krajčíri, kožušníci, kováči, súkenníci, obuvníci, murári, hrnčiari a čižmári).

V roku 1872 založili filiálku prievidzkej sporiteľne, v roku 1874 hasičský spolok, v roku 1880 súkennícke družstvo, v roku 1908 vybudovali železnicu, v roku 1914 založili filiálku prievidzskej banky. Začiatkom storočia sa začína rozvíjať sociálne robotnícke hnutie, v roku 1904 bola založená odborová organizácia stavebných robotníkov. Po roku 1918 boli obyvatelia remeselníci, sezónni poľnohospodárski robotníci a robotníci v miestnych podnikoch (súkenka, parná tehelňa, dve píly, elektráreň). Časť obyvateľov bola stále, najmä v rokoch svetovej hospodárskej krízy, nezamestnaná. Roky 1918-1945 sú v Nitrianskom Pravne rokmi ostrých triednych a nacionálnych zápasov. Povojnová vlna revolucionalizovala najmä robotníkov, nepokoje v rokoch 1919 potlačilo štatárium. V roku 1922 bol štrajk drevorobotníkov, v roku 1933 stavebných robotníkov. V období hospodárskej krízy boli demonštrácie a hladové pochody nezamestnaných. Po roku 1918 sa v mestečku upevnil i slovenský živel. V roku 1924 bola založená slovenská ľudová školy. Od polovice 20. rokov v mestečku intenzívne pracovali nemecké reakčné nacionalistické organizácie, ktoré získali rozhodujúci vplyv na celý spoločenský a ekonomický život. Nitrianske Pravno bolo oslobodené 5. 4. 1945. Po oslobodení bol odsun Nemcov.

Solka - obec sa spomína od roku 1424. Patrila Turčianskemu prepošstvu, Diviackovcom, neskôr znievskemu kláštoru, jezuitom, v roku 1774 študijnej základine. V roku 1715 mala obec 15 domácnosti, v roku 1787 mala 22 domov a 229 obyvateľov, v roku 1828 mala 37 domov a 255 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. V 18. storočí obec ponemčili prisťahovalci zo susedných dedín. Po roku 1918 väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. V roku 1960 bola obec pričlenená k Nitrianskemu Pravnu.

Vyšehradné - obec založená na zákupnom práve sa spomína v roku 1333. Patrila Diviackovcom, od 15. storočia Bossányiovcom a iným rodinám. V roku 1675 mala 203 obyvateľov, v roku 1715 mala 12 domácnosti, v roku 1787 mala 30 domov a 307 obyvateľov, v roku 1828 mala 60 domov a 428 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, známi boli aj ako kamenári a súkenníci. V 17. storočí dolovali v obci topas. Po roku 1918 bola poľnohospodárskou obcou, po roku 1945 nastal odsun nemeckých obyvateľov. V roku 1960 bola pripojená k Nitrianskemu Pravnu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť