Nová Lesná - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Kostol rímsko-katolícky gotický z polovice 13. storočia, klasicistický prestavaný v roku 1815
Kostol evanjelický klasicistický z roku 1792

Tradície

Zástavba pri hradskej. Z 19. storočia sú murované domy z lomového kameňa so vstupnou drevenou sieňou na priečelí pri izbe alebo s komorou, prípadne s druhou izbou na priečelí. Zrubové stodoly stoja pri ceste za dedinou.

Ešte v polovici 20. storočia bola rozšírená výroba veľkých košov na sečku z lieskových lubov.

Variant východoslovenského ľudového odevu.

Ženský odev: ženy nosili spodník z dvoch pôl domáceho plátna prichytený sukňou alebo ramienkami; k nemu patrilo oplecko s krátkou stankou a dlhými rukávmi z domáceho plátna; nariasené rukávy boli prešité cez riasy nad červenými pretkávanými manžetami, ukončenými strojovou čipkou. V Nižných Ružbachoch malo oplecko dlhý stan, zastávajúci funkciu spodníka; novší typ oboch opleciek malo krátky rukáv s prietkou alebo výšivkou v strede rukáva. Sukňa bola zo vzorkovanej farbiarčiny, skladaná, podšitá na rube bielym plátnom; Staršia sviatočná skladaná sukňa bola z modrej anglie, novšie boli z kašmíru, tibetu, kartúnu. Jednopólová zástera bola z farbiarčiny s bielymi alebo žltozelenými bordúrami, sviatočná dvojpólová, zošitá farebným voľným švíkom, bola zo vzorkovanej farbiarčiny alebo z čierneho glotu (vyšívaná); novší typ bol z bieleho kretónu s hnedým kvetinovým vzorom alebo z čierneho saténu pestro vyšitý technikou plného stehu. Starší živôtik siahajúci nad pás bol z červeného súkna, zdobený zlatými a striebornými švíkmi namiesto zapínania je šnurovanie, novší typ bol z kvetovaného kašmíru, tibetu, zamatu, naspodu boli zuby a zapínal sa na kovové spony. V zime sa nosil jednopólový bohato pretkávaný asi 2 m dlhý rantuch, sukňa z bieleho súkna, kožuch z bielej barančiny, zdobený bielou a červenou koženou aplikáciou a zelenou výšivkou.

Obúvali sa krpce, čižmy, topánky. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, vydaté ženy na dva vrkoče, v tyle obtočené pomocou tkanice okolo hlavy. Na hlave nosili čepiec, starší bol čierny sieťovaný, vyšitý bielou priadzou, so širokou (2 cm) čelenkou, s čierno-ružovou krížikovou výšivkou na bielom plátne; novšie čepce sú háčkované s naturalistickými pestrými vzormi vyšitými lesklým hodvábom. Hlavnú výzdobu odevu tvorili červeno-modré prietky, robené rozličnou technikou (rips, flotáž). Staršia výšivka predstavovala účelové stehy – prešitie riasenia retiazkovým stehom (na rukávoch oplecka), spojovacie švíky (na zásterách) a okolo nich sa rozrastajúca výšivka; novšia krížikom, plochým stehom po niti i podľa predkreslenia (zástery, oplecka, čepce). Pôvodne prevládala červená farba, potom bola doplnená bielou, ružovou, zelenou, modrou; pôvodne geometrické ornamenty boli doplnené štylizovanými rastlinnými, posledná fáza bola naturalisticky kvetinový ornament.

Mužský odev predstavovala košeľa z domáceho drilichového plátna so stojatým golierom a rukávmi všitými do červenej pretkávanej manžety. Súkenné biele alebo sivé nohavice boli s jedným rázporkom, lemovaným červenou angliou a modrým súknom. Kožený trojprackový opasok prestali nosiť začiatkom 20. storočia. Kožúšok z bielej barančiny bol ozdobený červenou koženou aplikáciou. Vesta z čierneho alebo tmavomodrého súkna bola pestro vyšívaná vlnou a zdobená kovovými gombíkmi. Okolo hrdla nosili čierny šál, na sviatok biely, vyšívaný pestrým umelým hodvábom, ukončený strapcami. Starší typ zimného odevu bol po kolená siahajúci biely alebo sivý súkenný kabát kimonového strihu s bočnými klinmi, lemovaný čiernym, žltým a červeným súknom a súkennou červenou aplikáciou; novší typ hunky (i pre ženy) bol rovný, bez klinov a siahal po bedrá. Obúvali si krpce, čižmy a baganče.

Na hlave nosili čierny klobúk s vyššou dohora vyhrnutou strechou. Zachovala sa aj ľudová vianočná obchôdzková hra o Adamovi a Eve.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť