Oborín - História

Osídlenie v paleolite. Neolitické sídlisko bukovohorskej a lengyelskej kultúry, neolitické pohrebisko, sídlisko otomanskej kultúry zo staršej doby bronzovej, hromadný nález bronzov, z mladšej doby bronzovej sídlisko z doby rímskej, slovanský hrnčiarsky objekt z 9.-10. storočia. Obec sa vyvinula zo starého osídlenia. Doložená je v roku 1221 ako Abara, z roku 1300 ako Abros, z roku 1435 ako Kysabara, z roku 1773 ako Oborin, maďarsky Abara. V roku 1419 sa delila na sídliská, Veľký, Malý, Vyšný a Nižný Oborín. Patrila zemianskym rodinám, v 15. storočí Uporyovcom, v 18. storočí Aspremontovcom, v 19. storočí Széchényiovcom. V roku 1468 dostala trhové a jarmočné právo, v roku 1474 sa spomína ako zemepánske mestečko. Oborín v roku 1715 mal 18 opustených a 9 obývaných domácnosti, v roku 1787 mal 70 domov a 531 obyvateľov, v roku 1828 mal 119 domov a 867 obyvateľov. Zaoberali sa hrančiarstvom, tkáčstvom a chovom dobytka. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831. V rokoch 1890-1910 sa mnohí vysťahovali. Za I. ČSR bol poľnohospodárskou obcou. V rokoch 1938-1944 bol pripojený k Maďarsku.

Kucany obec doložená v roku 1335. V roku 1419 bola majetkom Csékeovcov a Imreghyovcov, v roku 1458 Palócziovcov, v roku 1510 Dobovcov a iných. V roku 1752 boli zemepánmi Okolicsányiovci, neskôr Barkóczyovci, Klobušickovci, v 19. storočí Andjrássyovci a Vayovci. Súpis z roku 1715 uvádza, že obec je 4 roky úplne opustená. V roku 1720 mala 4 domácnosti, v roku 1787 mala 22 domov a 134 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 201 obyvateľov. Medzi nimi bolo mnoho želiarov. Za I. ČSR bola poľnohospodárskou obcou. V rokoch 1938-1944 bola pripojená k Maďarsku. V roku 1960 boli zlúčené s obcou Oborín.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť