Okoličná na Ostrove - História

Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1229. Obec sa spomína pod názvom Ekly. Ďalšie doložené názvy sú: Ekl (1261), Ekled (1425), Ekel, Ekell (1495), Okoličná na Ostrove (1948), maď. Ekel. Obec patrila v 13. – 17. storočí viacerým zemianskym rodinám, čiastočne aj kláštoru na Panónskej hore, v 18. stor. 34 zemepánom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom dobytka. Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodárski robotníci na miestnom veľkostatku. Často štrajkovali. V obci bola rozvinutá výroba košíkov z kukuričného šúpolia. V r. 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Félaranyos – osada sa spomína od r. 1268. Patrila hradu Győr, v 16. stor. Nagyovcom a hradu Komárno, od 17. stor. Zichyovcom.
Ondrašová – obec sa spomína od r. 1405. Patrila kláštoru na Panónskej hore a tunajším zemanom.
Rocovo – v r. 1741 sa spomína ako salaš. Patril ostrihomskému arcibiskupstvu.
Szantó – obec sa spomína od r. 1258. Patrila kláštoru na Panónskej hore, v r. 1380 opátstvu v Hronskom Beňadiku, neskôr ostrihomskej kapitule. Zanikla počas tureckých vojen.

Obec Okoličná na Ostrove

Obec s takmer 1500 obyvateľmi leží vo východnej časti Žitného ostrova, 18 km severozápadne od Komárna. Obec si dodnes zachovala svoj poľnohospodársky charakter, ale bola významná aj svojím kultúrnym zástojom v dejinách Komárňanskej župy, na tieto tradície sa snaží dnes nadviazať a využívať ich v turistickom ruchu.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1220 ako majetok národa Ekly. Medzi pozoruhodnosti obce patrí kostol s. Augustína (1816), klasicistický kalvínsky kostol, neoklasicistická kúria Erdélyi akúria Csorba (visí na nej pamätná tabuľa Jókaiho), starý obecný dom. Zo slávnych rodákov Okoličnej musíme spomenúť Csokaniho múzu Juliannu Vajda (Lilla), kalvínskeho kňaza Jánosa Hetényiho, člena MAV, zememerača Jánosa Varghu, hlavného inžiniera ministerstva vodného hospodárstva Istvána Szécsényiho, maliara Bélu Erdősyho a spisovateľa Istvána Komjáthyho.

Z dejín obce

V chotári obce sa našli archeologické nálezy z doby rímskej a pohrebisko z obdobia avarského kaganátu. Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1220, keď Scemov syn Eel rodu Koppán tvrdí, že dedinčan Custa je jeho sluhom, potom v roku 1229 ako possessio Ekly a bola majetkom vdovy Althumona Eklyiho, neskôr aj Wolfganga Eklyiho.

Okoličná na Ostrove sa v roku 1247 spomína ako Sacerdos de Ekly, v roku 1261 ako Ekl a v roku 1268 v podobe villa Ekl, ktorá ležala medzi bezodnými močiarmi. Medzi majiteľmi okolitých zemí a dedín Komárna sa v tom čase spomína rod Kathapán, gróf Šalamon, majster Jakab, zemania Gábor a Pázmány z Okoličnej, rodina Vontha a páni István a Bertalan. V roku 1326 Lőrinc Ekli kúpil od Pála Guleriho Gellériho) prenajatý majetok. Rodina Ekliovcov pochádza z rodu Kathpánovcov (inak aj Katapán či Koppány), v roku 1243 sa u Andrása Oltamanfiu uvádza pôvod z rodu Ekliovcov, v roku 1290 zas ako príslušníka rodu Katapánovcov.

V roku 1481 najväčšie majetkové podiely tu majú stále Ekliovci, ale neskôr sa začal ich majetok drobiť, až sa z obce vytratili, resp. splynuli s vrstvou drobných zemanov. V časoch tureckých vojen tunajší zemepáni nestrpeli, aby ich zeme okupovali Turci. Vodcom zemepánov bol vajda či kapitán, ktorý viedol mladých proti nepriateľovi so závideniahodným úspechom a tak Okoličná na Ostrove nikdy nebola v područí Turkov, ktorí okupovali hlavne územia za Váhom, no močiare Žitného ostrova neobľubovali a vyhýbali sa im.

V roku 1553 sa medzi tunajšími zemepánmi objavuje János Kolos z Nemej. V roku 1567 ním rod Kolosovcov vymrel po meči a jeho majetky kráľovou donáciou získal György Thúry.

V roku 1609 sa medzi majeteľmi obce objavuje Katalin Pathy, v roku 1618 aj pannohalmské opátstvo. Neskôr tu mali svoje pozemkové podiely Eszterházyovci, ale Klára a Katalin Ordódya Katalin Pongrác začali súdny spor proti grófovi Jánosovi Eszterházymu, jeho manželke Magdolne Ocskay a synovi Ferencovi, lebo si nárokovali na celé územie Okoličnej. Z tohto obdobia je dôležité svedectvo Mátyása Béla, ktorý tvrdí, že celú dedinu vystavali vlastne dve zemianske rodiny – Csorbovci a Füssyovci. Kalvínska cirkev viedla v obci matriku od polovice 17. storočia ako denník, ako matriku až od roku 1721.

Na konci 17. storočia, v čase protireformačného hnutia, stáli v obci pravdepodobne dve školy patriace rôznym cirkvám. V roku 1763 tu bolo silné zemetrasenie, v roku 1783 zničila obec povodeň a v rokoch 1785 a 1786 požiar. V roku 1787 mala obec 78 domov a 661 obyvateľov. V roku 1789 Okoličnú znova zničila povodeň.

Zemepáni sa stále menili: v roku 1804 sa medzi zemepánmi uvádza rodina Milkovicsovcov, v polovici 19. storočia boli vlastníkmi aj rodiny Zámoryovcov, Csorbovcov, Pázmányovcov, Csontosovcov, Csepyovcov, Gerdenicsovcov, Nagyovcov, Szigethyovcov, Kovácsyovcov, Beseovcov, Baranyaovcov, Ghyzyovcov a Hetényiovcov, neskôr aj Magyaryovcov, Balasyovcov, Jezerniczkovcov, Horvátovcov a Véghovcov.

V roku 1819 vyhorelo tri štvrtiny dediny, v roku 1823 požiar zničil celú obec. V roku 1849 spomedzi 130 úmrtí 60 zapríčinila cholera, ktorá si vyberala obete aj v nasledujúcom roku. V roku 1862 bola napísaná prvá obecná zápisnica s pečiatkou. 1. januára 1890 vznikol v obci hasičský zbor. V roku 1897 obec opäť postihla povodeň, ale krupobitie spôsobilo oveľa väčšie škody.

V 2. polovici 19. storočia vlastnilo obec mnoho zemepánov – Károly Jókay s manželkou, Teréz Nagy, manželka Lajosa Beniczkého Amália Ruttkay, Lajos Csorba, dedičia Mihálya Domonkosa, Zsigmond Milkovics, Zsigmond Nagyváthy, Markus Stein, Adorján Végh, Kálmán Zémry a Béla Zémory.

Na začiatku 20. storočia tu mali najväčšie majetky Géza Fehérváry, Lajos Beniczky, Lajos Mocsáry, manželka Károlya Rátha, dediči Imreho Milkovicsa, Mór Krámer, Vilmos Kania a Géza Kalicza.

V roku 1906 bolo v obci otvorené štrkovisko, v roku 1910 postihol Okoličnú požiar, v roku 1912 krupobitie, slintačka a krívačka hovädzieho dobytka, ktorá sa zopakovala aj v nasledujúcom roku.

V roku 1914 bol v obci otvorený poštový úrad. Po roku 1918 sa Okoličná na Ostrove stala súčasťou I. ČSR, obyvatelia boli väčšinou poľnohospodárskymi robotníkmi na miestnych veľkostatkoch.

Obyvateľstvo sa tu zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom, bola rozvinutá aj výroba košíkov zo šúpolia. Farár Ferenc Benye založil miestnu pobočku Kultúrneho spolku Maďarov na Slovensku.

Navštevovali ho len katolíci, kalvíni mali svoj spevokol. Štúrová vznikla v roku 1922 po rozparcelovaní majetkov Vilmosa Kaniu a Margitinho majera. Usadilo sa tu 11 moravských rodín z okolia Brna, 3 rodiny z Myjavy a 12 rodín z Hýb, ktoré si tu postavili svoje rodinné domy.

V marci 1931 bolo založené miestne úverové družstvo, ktorého riaditeľom sa stal Ferenc Benye. V rokoch 1938-1945 bola obec pripojená k Maďarsku. Ani II. svetová vojna sa obce príliš nedotkla, hoci si vyžiadala mnoho obetí z radov miestneho obyvateľstva. Obyvateľstva sa viac dotkli smutné povojnové časy. Maďarská menšina bola pozbavená svojich občianskych práv, boli zatvorené ich školy.

V rokoch 1946-1948 bolo do Čiech deportovaných 59 rodín z Okoličnej a 21 rodín z Hornej Zlatnej. Po roku 1948 sa zväčša vrátili domov. Do Maďarska bolo v rámci výmeny obyvateľstva medzi ČSR a Maďarskom vysťahovaných 13 rodín, na ich miesto prišlo 5 slovenských rodín a rodina z mesta Gyula.

V roku 1950 bolo v Okoličnej a Štúrovej založené JRD. Od roku 1959 tu ordinuje obvodný lekár. Katastrofálna povodeň v roku 1965 zničila tretinu obce, na jej obnove pomáhali občania Blatnej na Ostrove, Kutnej Hory a Lučenca. Po tomto smutnom roku nastal dynamický rozvoj obce, začalo sa vo väčšej miere s individuálnu bytovou výstavbou, ktorej druhá vlna vrcholila v 80. rokoch.

V obci začas pôsobil dobrý ochotnícky divadelný súbor, ktorý s úspechom účinkoval aj v širšom okolí. V roku 1966 sa začal budovať vodovod, dokončený bol až v roku 1974.

V roku 1968 boli spevnené cesty, vybudovaná bola cesta spájajúca hlavnú cestu Komárno-Bratislava s Kameničnou. V roku 1975 bol položený základný kameň stavby kultúrneho domu, ktorý bol dokončený v roku 1986.

V roku 1977 bol založený spolok drobnopestovateľov, v roku 1970 bola odhalená pamätná tabuľa 750. výročia vzniku obce. V roku 1984 tu začala pracovať krajčírska dielňa, pôvodná sušiareň tabaku bola prestavaná na obchod a krčmu, otvorený bol aj kultúrny dom ŠM a jeho hospodársky dvor pri železničnej trati.

V rokoch 1979 – 1989 bola pýchou obce detská folklórna skupina Tátika a tanečná skupina Summások, ktoré zožali mnoho úspechov na viacerých festivaloch (v Prahe, v Strážnici, vo Východnej, v Prešove, v Gombaseku, v Želiezovciach, na Myjave a inde).

V poslednom období sa v obci uskutočňuje významný rozvoj. Ako aj intenzívny športový život vďaka futbalovému klubu. Moderné športové centrum spĺňa aj náročné kritériá.

Zdroj: Podklady z Obecného úradu v Okoličnej na Ostrove zo dňa 8. 2. 2010