Okoličná na Ostrove - Kultúrne dedičstvo

Významné osobnosti

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť

Občania Okoličnej prijali katolícku vieru už dávno. Dôkazom je rímsko-katolícky kostol sv. Augustínabiskupa postavený na mieste staršieho asi románskeho kostola. Pôvodný chrám sa spomína v roku 1561 a farárom tu bol Valentinus. Silné zemetrasenie v roku 1763 kostol poškodilo, jeho stav zhoršovalo množstvo prírodných katastrof. Preto starý kostol zbúrali a na jeho mieste bol v roku 1816 postavený klasicistický kostol, rozšírený bol v roku 1830.

Kostol je jednoloďová stavba so štvorcovým presbytériom, do štítového priečelia vstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasády kostola sú hladké, členené oknami s polkruhovým zakončením, lizénovými rámami a na hlavnej fasáde aj piliastrami s iónskymi hlavicami. Nad vstupom do kostola je pamätná tabuľa s letopočtom 1830. V lodi sú zachované vtiahnuté piliastre s rímsovými hlavicami, na ktoré dosadala dnes už nejestvujúca baroková klenba. Loď je od presbytéria oddelená víťazným oblúkom. Organový chór v západnej časti lode je murovaný. Nad hlavným oltárom je drevený kríž s korpusom, na klenbe presbytéria je freska Ježisa Krista. Na stene lode je plastika sv. Trojice v podobe holuba, závesný obraz sv. Augustína biskupa, drevené zlátené plastiky anjelov, všetko z pôvodného, dnes už nejestvujúceho hlavného klasicistického oltára odstráneného pri obnove kostola okolo roku 1970. V tom čase bola odstránená aj kazateľnica z čias stavby kostola. Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie s ústredným obrazom donátorky je klasicistický a pochádza z čias stavby kostola. Dole sú sochy sv. Terézie, Ukrižovaného Krista a sv. Jozefa.

Mramorová krstiteľnica s medeným tepaným vekom barokovo-klasicistických tvarov pochádza z 30. rokov 19. storočia. V kostole je pamätná tabuľa katolíckym obetiam I. svetovej vojny (1914-1918). Kostol ďalej zbobia sochy Panny Márie, Ježišovho srdca a sv. Antona. Na drevenom misijnom kríži sú letopočty 1902, 1904, 1927, 1944 a 1994. V sakristii je drevený kríž s korpusom. Steny lode zdobí 14 zastavení Krížovej cesty, sadrové odliatky pochádzajú asi zo začiatku 20. storočia. Tri púťové zástavy so staršími našitými obrazmi sú novšie. Na chóre je organ od firmy Viktor Moszny Bratislava z 2. polovice 19. storočia. Vo veži sú tri zvony. V malej miestnosti pri predsieni sú uložené dva zvony zo zbúraného kostola v Arcibiskupskom Léli. Ku kostolnému komplexu patrí rímskokatolícka fara z čias stavby kostola.

Časť obyvateľstva sa pomerne skoro stala vyznávačmi reformovanej cirkvi. Už v 16. storočí tu zrejme stál kostol reformovanej cirkvi a v roku 1650 tu pôsobil kalvínsky kňaz. Dnešný kostol bol postavený v rokoch 1801-1804 v klasicistickom slohu. Ide o najväčší kalvínsky kostol na Žitnom ostrove. Nad vstupným portálom je pamätná tabuľa s letopočtom 1802. Kostol bol opravovaný v roku 1901, potom v roku 1908 a strecha v roku 1980. V roku 1924 bol odliaty nový, 295 kg vážiaci zvon (v roku 1916 boli všetky pôvodné zvony zhabané na vojenské účely). Kostol je sieňový priestor s predstavanou vežou. Rovno zastropený priestor má na západnej a východnej strane murovanú protestantskú emporu podopretú trojicami arkád. Na empore sú letopočty 1803 a 1901. Fasády kostola členia okná s oblým zakončením, lizény a podstrešná rímsa. Na strednú os štítovej fasády je situovaná veža, ktorá je v strednom úseku členená nárožnou pásovou rustikou a delená rímsami. Zastrešená je sploštenou baňou. V predsieni je pamätná tabuľa protestantského kňaza Jánosa Szákiho, osadená v roku 1972 z príležitosti 300. výročia mučeníkovej smrti. Na stene lode je pamätná tabuľa kalvínskych obetí I. svetovej vojny (PRO PATRIA 1914-1918), dielo významného komárňanského kamenára Viktora Komáromyho. Ďalšia pamätná tabuľa bola v lodi osadená pri 400. výročí založenia reformovanej cirkvi 31. októbra 1917. Drevená kazateľnica z čias stavby kostola má rezbársku výzdobu a baldachýn. Oltár je z roku 1896 a tunajšej kalvínskej farnosti ho darovala vdova Jánosa Tubu. Doska je z červeného mramoru, drevený podstavec je novší. V kostole sa zachoval gotický kalich z 15. storočia s neskoršou úpravou z roku 1618. Cínová kanvica je z roku 1718.

Kalvínska škola bola postavená v roku 1832, neskôr bola viackrát upravená. V tejto budove sa začalo v roku 1955 vyučovanie osemročnej školy. Pred školou sa nachádza pamätný stĺp Jánosa Hetényiho (1786-1853).

V strede osady Štúrová sa nachádza zvonica železnej konštrukcie, postavená v 30. rokoch 20. storočia. Zvon pochádza z roku 1933 z milodarov evanjelického zboru augsburského vyznania v Štúrovej.

Kúria Erdélyiovcov - kúriu dal pri svojej vinici v 60. rokoch 19. storočia v neoklasicistickom slohu postaviť Zoltán Erdélyi.

Kúria Csontosovcov - (č. d. 56) kúriu dala postaviť na začiatku 19. storočia rodina Csontosovcov. Károly Jókay, ktorý sa priženil do tejto rodiny, vzal si za manželku Kláru Csontosovú. V mladosti tu viackrát býval Károlyov brat, spisovateľ Mór Jókai.

Kúria Csorbovcov bola postavená okolo polovice 18. storočia, rozšírená a upravená v polovici 19. storočia v klasicistickom slohu, v roku 1913 ju odkúpila obec a umiestnila tu obecný úrad.

Ústredný kríž cintorína je vyhotovený z červeného mramoru a dal ho postaviť v roku 1939 Vidor Szokol.

Pozoruhodný je náhrobok spoločného hrobu štyroch nemeckých vojakov z II. svetovej vojny v cintoríne. Tu sa nachádza aj viacero pozoruhodných náhrobných kameňov z 19. storočia. Na cintoríne pri Štúrovej je ústredný drevený kríž s liatinovým korpusom, ktorý bol postavený v 30. rokoch 20.storočia.

Prícestný kríž s korpusom dal v roku 1885 postaviť ostrihomský arcibiskup János Simor. Na rázcestí Mierovej a Nitrianskej ulice stojí starší liatinový prícestný kríž s korpusom, ktorý sem bol prenesený v roku 1993. Kríž pochádza asi z 2. polovice 19. storočia a nesie znaky neogotického slohu.

Na začiatku Nitrianskej ulice stojí pamätník povodne z roku 1965 pochádzajúci z roku 1979.

Medzi ďalšie zaujímavé stavby v obci patrí budova úverového družstva a budova funkcionalistickej stavby Jubilejnej školy 1928 v osade Štúrová. Na Margitinom majeri sa zachovala budova sýpky zo začiatku 20. storočia. Zaujímavou technickou pamiatkou je budova železničnej stanice, postavenej v roku 1896 asi 3 km od obce.

V obci sa zachovalo niekoľko domov nadväzujúcich na architektúru ľudových domov z 2. polovice 19. storočia, postavených z nepálených tehál, či ubíjanej hliny.

Významné osobnosti obce

János Hetényi (1786-1853 Okoličná na Ostrove), teológ, kňaz reformovanej cirkvi, riadny člen Maďarskej akadémie vied. Aj jeho otec bol kňazom v Okoličnej. Študoval v Komárne, Bratislave a Debrecíne, kde neskôr pôsobil aj ako pedagóg a stal sa seniorom vysokej školy. Pol druha roka sa sám vzdelával v Okoličnej, od roku 1814 študoval v Göttingene teológiu, ázijskú náboženskú filozofiu a fyziológiu. Po smrti svojho otca ho v Okoličnej na Ostrove zvolili za kňaza. Cestou domov strávil dva mesiace vo viedenskej dvojnej knižnici. Študoval aj históriu a antropológiu. V roku 1823 ho vymenovali za profesora dogmatiky na viedenskej protestantskej teológii, ale pre malý záujem táto inštitúcia nebola otvorená a Hetényi zostal v Okoličnej. Od roku 1836 bol dopisujúcim členom, od roku 1840 riadnym členom Maďarskej akadémie vied, ktorá ho sedemkrát vyznamenala vavrínovým vencom. Je autorom ôsmych kníh.

István Komjáthy (30. marec 1917 Okoličná na Ostrove – 20. december 1963 Budapesť), spisovateľ

János Vargha (1798 - po rok 1850 Budín) geodet

Diplom inžiniera získal v Budapešti. Už počas štúdií ho zaujímal problém regulácie riek južného Uhorska. Svoju odbornú činnosť začal mapovaním riek južného Uhorska. V roku 1829 ho poverili výskumom povodia riek Tisza, Körös a Maros, v roku 1831 bol poverený reguláciou rieky Körös. V roku 1844 dostal za úlohu pripraviť regulácie Dunaja. V roku 1847 odišiel na študijnú cestu do západnej Európy, v roku 1848 ho István Szécsényi poveril reguláciou uhorských riek a vymenoval za hlavného inžiniera vodohospodárskej úpravy na ministerstve.

Géza Csorba (17. december 1849 Okoličná na Ostrove – 16. september 1908 Szeghalom), advokát, redaktor viacerých časopisov

János Száki (-1. september 1672 Komárno), kňaz ref.cirkvi, mučeník. Pôsobil ako kalvínsky kňaz v Okoličnej. Tento prívrženec reformácie bol pre svoju vieru 1. septembra 1672 v Komárne upálený na mieste, kde dnes stojí Trojičný stĺp.

Julianna Vajda (26. október 1776 Okoličná –15. február 1855 Dunaalmás) veľká láska básnika Mihálya Vitéza Csokaniho. Bola Lillou, múzou jeho ľúbostnej poézie a inšpirovala ho k napísaniu známych Piesní k Lille.

Béla Erdőssy (6. apríl 1871 Okoličná – 25. november 1926 Budapesť), maliar, grafik, študoval u Károlya Lotza. V rokoch 1897-1925 bol profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti.

Zdroj: Podklady z Obecného úradu v Okoličnej na Ostrove zo dňa 8. 2. 2010