Ostrovany - História

Osídlenie v neolite – sídlisko bukovohorskej kultúry, hallštattské sídlisko, kniežacie hroby z doby rímskej s nálezmi zlatých predmetov (okolo roku 300 n. l.) a slovanské sídliskové nálezy. Obec je doložená z roku 1248 ako Osztropotoka, neskôr ako Ostropatak (1399), Ostrowjany (1773), Osstrawjani (1786), Ostrovany (1920), Ostroviany (1927), Ostrovany (1948); maďarsky Osztrópatak.

Obec sa spomína z roku 1248 ako časť panstva hradu Šariš, v roku 1399 sa stala zemianskym majetkom. V roku 1427 mala 45 port. Od 18. storočia tu mali majetky Dessewffyovci, v 19. storočí Péchyovci, Bánovci.

V roku 1737 a 1738 obec vyhorela, v roku 1787 mala 47 domov a 360 obyvateľov, v roku 1828 mala 62 domov a 464 obyvateľov. Boli roľníci, lisovali a predávali ľanový olej.

V 19. storočí boli v obci rozsiahle záhrady. V polovici 19. storočia ju postihlo vysťahovalectvo. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Poľnohospodárski robotníci sa zúčastnili na generálnom štrajku v decembri 1920.

V 1. polovici 20 rokov v obci založili organizáciu KSČ (Komunistickej strany Československa). JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľstva pracovala v Šarišských Michaľanoch a v priemyselných a najmä stavebných podnikoch v Prešove.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť