Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Ozdín

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Cirkev

Školstvo

Záujmové spolky

Šport

100-ročné ozdínske spomienky

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Ozdín - Príroda


Obec Ozdín leží na úpätí výbežkov Slovenského rudohoria v kotline, ohraničenej z troch strán horami. Na západe a juhozápade ich tvorí Cinobanské predhorie, ktoré je súčasťou Revúckej vrchoviny a na S a SV sú to Málinské vrchy, ktoré tvoria podcelok Stolickým vrchom. Východná až JV časť odlesneného chotára je na mokrej, pôvodne zaplavovanej nive a nižších terasách Ipľa.

Cinobanské predhorie má pahorkovitý až vrchovitý reliéf v nadmorskej výške medzi 350 - 600 m. V Cinobanskom predhorí pozdĺž Ipľa sa dá sledovať zarovnaný systém, ktorý vniká dosť hlboko do pohoria (Málinská brázda). Tento systém sa pohybuje nad dnami dolín vo výške 100 - 150 m. Táto poriečna rovina predstavuje mladšiu etapu zarovnania, ktorá vznikla po deformácii vrcholových častí Stolických a Veporských vrchov.

Málinské vrchy predstavujú hornatý, hladko modelovaný reliéf. V strednej časti sú rozdelené dolinou Ipľa, pozdĺž ktorej sa vyvinula Ipeľská brázda. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje od 550 do 1000 m.

Reliéf tejto oblasti ako súčasť Západných Karpát sa vyvíjal v neotektonickom období vývoja zemskej kôry, pričom neotektonický vývoj v Západných Karpatoch sa začína vrchným badénom a pokračuje v kvartéri. Táto časť (Cinobanské predhorie) patrí do semimasívnej morfoštruktúry Slovenského rudohoria a v rámci nej do semimasívneho, mierne vyklenutého bloku. Je tu badať mladší zarovnaný erózny povrch na chrbtoch pahorkatinných stupňov, ktorý miestami zasahuje vo forme úzkych zálivov aj hlbšie do pohorí. Takýto vývoj reliéfu sa formoval eróznou činnosťou počas treťohôr a na prelome pliocénu a štvrtohôr sa ešte viac prehĺbil.

Nadmorská výška obce, približne 300 m nad morom, zabezpečuje miernu klímu. Priemerná teplota sa v zimných mesiacoch pohybuje okolo -2,3° C a v lete, počas mesiacov júl a august,okolo 19° C.

Čo sa týka vodstva, celá oblasť patrí do povodia Ipľa. Ozdín leží na jeho hornom toku. Cez obec preteká regulovaný potôčik, ktorý sa za Bystričkou z pravej strany vlieva do Ipľa. Ozdínsky potok pramení pod Šutovou jamou dvoma prameňmi.

V rámci Novohradu môžeme vyčleniť niekoľko pôdnych druhov. Pre okolie Ozdína sú typické piesočnatohlinité až hlinité druhy pôd. Pôdne typy sú rovnaké ako v rôznych celkoch Slovenského rudohoria, kde dominujú hnedé lesné pôdy nenasýtené, ktoré vystupujú v súboroch s rankermi. Pre takéto typy pôd je charakteristická nízka úrodnosť, ktorá súvisí s malým množstvom živín v hornej časti pôdy.

V ozdínskom chotári, ktorého rozloha predstavuje 1522 ha spolu s vrchmi, ku ktorým patrí aj osada Šutová jama, môžeme pozorovať štyri formy využitia zeme. Je to lesná krajina, ktorú človek najmenej pozmenil a tú tvoria lesné masívy viažuce sa na Cinobanské predhorie a Málinské vrchy. Ďalej je to orná pôda, ktorá v týchto vrchovitých a hornatých oblastiach netvorí súvislé plochy, ale je rozdelená do drobných plôšok. Zaberá 20 až 50 percent celkovej krajiny. Trávnaté plochy tvoria pasienky, lúky a záhrady. Sú umelo vytvorené činnosťou človeka a v tejto oblasti predstavujú 35 až 50 percent celkovej rozlohy. Štvrtú skupinu tvoria zastavané a neplodné plochy.

Chotár obce Ozdín spadá do panónskej flóry, konkrétne do matranskej podoblasti. Obec leží v jej severnej časti, kde sa prelína s oblasťou predkarpatskej flóry. Toto územie je porastené dubovo-bukovými a bukovo-dubovými lesmi a v najvyšších polohách sú rozšírené bučiny. Dubiny sa tiahnú od nížinatých oblastí až do výšky 600 m. Pre tento vegetačný stupeň je častý dub zimný, dub letný, hrab obyčajný, javor poľný, lipa malolistá i veľkolistá, čerešňa vtáčia a iné. Z krovín je zastúpený drieň, svíb, hloh, vtáčí zob, javor poľný, javor tatársky, zemolez obyčajný, lieska a bršlen. Z bylín je najčastejšie rozšírená kostrava rôznolistá, mednička jednokvetá, reznačka laločnatá, ostrica chlpatá, ľubovník chlpatý, lipkavec Schultesov, hviezdnatec čeme ricový, hviezdnica veľkokvetá, marinka voňavá, čermeľ hájny, zimozeľ menší, zvonček žihľavovitý a iné. Na okraji lesných porastov je častá scila dvojlistá. Brehy potokov a potôčikov často lemuje jelša lepkavá, ktorú sprevádza stromovitá vŕba krehká, alebo vŕba biela či krovitá vŕba purpurová. V blízkosti obce sa nachádza množstvo lúk a pasienkov. Podhorské lúky zaberajú zväčša stredné polohy. Na nich je častá hrebienka obyčajná, ometlina štíhla, ďatelina horská, zvonovník hlavatý, žltohlav európsky, mnohé vstavače, horce, horčeky, smolnička obyčajná, pichliač zelinový, nezábudka močiarna a iné. Pasienky vznikali pôvodne z lúk, ktoré sa z rozličných dôvodov prestali kosiť. Stretávame sa tu s viacerými typmi rastlinných spoločenstiev v závislosti od faktorov abiotického prostredia. Najčastejšie sa tu vyskytuje hrebienka obyčajná, mliečnik chvojkový, ostrica srstnatá, ďatelina plazivá, ďatelina lúčna, skorocel väčší, skorocel plazivý, pichliač obyčajný, materina dúška, kukučka lúčna, horčinka obyčajná, bôľhoj lekársky a iné.

Čo sa týka fauny, najmä cicavcov a vtákov, pri ich opise nemôžeme vychádzať len z ozdínskeho chotára, pretože sa vyznačujú veľkou manévrovacou aktivitou a k svojmu plnému rozvoju vyžadujú veľké priestory. Z cicavcov je to predovšetkým jelenia zver, srnec hôrny, diviak lesný, medveď hnedý, z väčších cicavcov ešte líška obyčajná, mačka divá, kuna lesná, rys ostrovid, lasica obyčajná, hraboš poľný, veverica obyčajná, zajac poľný atď. Z vtákov napr. bažant obyčajný, jarabica poľná, sluka hôrna, my šiak hôrny, kaňa sivá, sokol myšiar, kukučka obyčajná, kuvik obyčajný, sova obyčajná, rôzne druhy ďatľov, sýkoriek a mnoho ďalších.

Výskyt plazov je tiež hojný. Patria sem rôzne druhy hadov ako užovka obyčajná i fŕkaná, zmija obyčajná, rôzne druhy jašteríc trebárs múrová, obyčajná, zelená, živorodá atď. Obojživelníky sú zastúpené salamandrou škvrnitou, mlokom karpatským, ropuchou obyčajnou či zelenou, alebo škvrnitou, rosničkou zelenou, skokanom obyčajným, štíhlym i hnedým atď.

Z bohatej skupiny rýb spomenieme aspoň pstruha potočného, ktorý žije v mori a neresí sa v prameniskách riek. Bývajú ním zarybnené bystriny a horské vodné toky.

Z bezstavovcov predstavuje najbohatšiu skupinu hmyz. Na lúkách sú časté rôzne druhy rovnokrídlovcov z čeľade koníkovitých, ďalej kobylka hrýzavá, z iných radov sú to napr. vážky, šváby, modlivky, bzdochy, vši, rôzne chrobáky, motýle, z radu dvojkrídlovcov komáre, muchy, ovady, z blanokrídlovcov sršne, osy, mravce, včela medonosná a iné.

Zdroj: Martin Karásek – Ozdín – monografia obce, 2002





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.