Ozdín - 100-ročné ozdínske spomienky

STO ROKOV STARÉ OZDÍNSKE SPOMIENKY

Ozdín v Novohrade hrad s podhradím pochádza z 13.storočia. Írečitá slovenská dedina, ktorá v období tuhej maďarizácie začiatkom 20.storočia (keď obyvateľstvo 44 obcí Novohradu) sa bránilo proti pomaďarčovaniu názvov, vehemetne sa ich ohradilo 10 - úspešne obstál iba Ozdín.

Slovenské národné hnutie v tomto období bolo aj v Novohrade v defenzíve, nemalo nijaké regionálne inštitúcie, nebolo nijakej slovenskej regionálnej tlače (slovenské noviny však do župy dochádzali).

15. novembra 1908 sa stal Ozdín (vtedy mal sotva 400 slovenských duší počítajúca dedinka) strediskom slovenského ľudového hnutia v Novohrade. Tu sa totiž konalo slovenské ľudové zhromaždenie, na ktoré sa zišlo celé okolie, boli tam zástupcovia všetkých okolitých obcí. Ozdín bol celý, naozaj ako sa hovorí ''do nohy'' na zhromaždení a bola radosť pozrieť na tie milé oduševnené ženičky, na tú mládež celú...

Zhromaždenie otvoril brat Michal Ondrejovič (smelý Amerikán), ktorý doviedol so sebou z Turíčok pekný húfik ľudí. Milými hosťami tu boli dr. Ľudovít Medvecký zo Zvolena a dr. Ivan Turzo z Banskej Bystrice. Prítomná však bola aj maďarská opozícia Bela Básthy hlavný slúžny, Emil Moyzes slúžny (slovenského pôvodu), okolití notári, hájnici, doktori, štátni učitelia i 16 žandárov.

Zhromaždenie privítal statný Ján Hano (1877-1920 Ozdín) roľník, ktorý odporúčal za predsedu Jána Palka (n. 1840) hospodára z Ozdína, za podpredsedu Jána Vlácha hospodára z Váľkova, za zapisovateľa Jozefa Chrenka pravotárskeho pomocníka z Lučenca, p. Michala Ondrejoviča z Turíčok, Pavla Struhára roľníka z Ozdína.

Zhromaždenie menovaných jednomyseľne zvolilo. Predseda Ján Palko držal krátku, ale jadrnú a osvedčenú reč. Povedal: ''my sme nie nepriatelia vlasti ani maďarskej reči - ale sme všetci verní Slováci a milujeme si našu materinskú reč slovenskú. To je náš poklad. Ale vraj odoberajú nám práva našej reči všade a hlavne v škole''. (Pozn. Aponnyiho školské zákony z r. 1907/08 smerovali k úplnej maďarizácii ľudového školstva. Zakazovali učiteľom zúčastňovať sa na národnom živote, ich platy podmieňovali výsledkami tzv. maďarskej vlasteneckej výchovy. Žiaci mali po 4. ročníku aktívne ovládať maďarčinu).

''Najväčšmi bolí nás - hovoril Palko - že nám náboženstvo v maďarskej reči vyučujú''. Oproti tomu podľa náhľadu Palkovho, je len jedna ''odpomoc'' a síce poriadni ľudoví zástupcovia na sneme. Takých ale môžeme len pri všeobecnom, rovnom, bezprostrednom volebnom práve mať, a tajným hlasovaním po obciach zvoliť. (Na zhromaždení sa ozval všeobecný súhlas).

 Každému rovnaké práva. Tu Bazovský uviedol, že nesmie byť rozdielu ohľadom občianskych práv medzi bohatými a medzi chudobnými... Všetci máme byť rovnoprávni.. (Z davu sa ozvalo: ''Toho si žiadame! Všetci sme rovnakí!'').

 Čo je volebné právo?

Volebné právo znamená mať právo voliť do obcí, stolice a na krajinský snem, kto sa mne páči. Tak volebné právo má byť všeobecné!

 Tajné hlasovanie.

Volebné právo má byť nielen všeobecné, ale sa má aj tajne vykonávať. Bazovský vysvetlil ľudu, že po voľbách sú ľudia prenasledovaní.

 Má sa hlasovať po obciach. Rečník v tejto časti vtipne poukázal na organizáciu volieb - bez podplácania, pijatiky, obeda, guľáša, paprikáša, cigary. Nasledovné volebné právo má byť všeobecné s tajným hlasovaním pri obciach. (Výkriky: To by bolo dobré! To chceme aj my!'').

 Kráľ a koalícia.

Náš najjasneší panujúci kráľ František Jozef I. (Z davu sa ozvalo búrlivé volanie: Nech žije kráľ! Sláva mu!). (Pozn. kráľ a cisár František Jozef I. navštívil región Novohradu viackrát napr. 1856 bol na Haličskom zámku, 17. augusta 1857 v Lučenci, kde dostal 2 pokále z novohradských sklární, r. 1880 precestoval železnicou cez Lučenec, 1894 sa zúčastnil vojenského cvičenia v Novohrade). Panovník vo Viedni prikázal koalícii do dvoch rokov pripraviť zákon o voľbách. Dva roky už dávno vypršali a o zákone ešte ani reči. (Z davu sa ozvalo: ''Hanba koalícii! Abcúg Košut! Dolu s Andrássym!''.

 Aký zákon chcú mať páni!

Dr. Ľudovít Bazovský v tejto časti načrtol predlohu zákona predloženého grófom Andrássym (11. novembra), ktorý chce presadiť tzv. plurálne hlasovacie právo, že by páni mali 3 hlasy a sedliaci aby mali len po jednom hlase, čo nevedia čítať a písať, aby len desiati spolu mali iba jeden hlas. To by nebolo rovné právo hlasovacie, kdežto volebné právo má byť nielen všeobecné, ale aj rovné! (Výkriky: ''Nepopustíme od toho!'').

 Páni boja sa ľudu! - ''..preto zapredali aj maďarský i slovenský ľud, celú krajinu. Boja sa spravodlivého volebného práva. Bazovský povedal, aby proti panskej koalícii sa utvorila protikoalícia t.j. koalícia všetkých ľudových strán z Uhorska za všeobecné rovné volebné právo s tajným hlasovaním po obciach. Bratia: Maďari, Nemci, Rumuni aj všetky strany pracovného ľudu ale i strana sociálno-demokratická podávajú ruky Slovákom ''.

Rezolúcia a telegram. V závere svojej reči dr. Ľudovít Bazovský navrhol aby toto ľudové zhromaždenie prijalo nasledovné uzavretie, kde s dôrazom osviedčame, že jediná cesta pre krajinu a ľud vedie cez všeobecné, rovnaké a priame volebné právo s tajným hlasovaním po obciach, že s radosťou pristupujeme k združeniu všetkých politických strán, ktoré hore uvedené o voľbách žiadajú. (Výkriky: Tak je! Prijímame), ďalej odporúčal, aby zhromaždenie poslalo panovníkovi telegram Jeho veličenstvu:''(Abyvšeobecné, rovné, tajné hlasovacie právo, ktoré ani pluralita, ani verejným hlasovaním, ani umelým podelením okresov, zpotvoriť nemá''. (Z davu sa ozvali výkriky: Všetci prijímame! Sláva Kráľovi!'')..

Dr. Ľudovít Bazovský slovenský národovec vlastne ani nerečnil, ale viedol rozhovor s ľudom. Jeho slová boli tak bezprostredne povedané a tak po vôli poslucháčom, že ľud bol v stálom vytržení počas celej jeho reči.

 Význam zhromaždenia spočíval v tom, že si ho zorganizoval sám novohradský ľud. Bazovský povedal: ''že sa len na žiadosť ľudu vykonal svoju povinnosť''.

Na konci zhromaždenia, keď už s veľkým oduševnením prijal prečítanú rezolúciu a telegram panovníkovi, podpredseda Ján Valach z Váľkova zaklúčiť chcel zhromaždenie rečou. Hlavný slúžny Bela Básthy mu však zakázal rečniť. Zákaz vyvolal veľkú rozhorčenosť ľudu. (Kričali: ''Hanba! Dolu s pánmi!''). Žandárske bodáky a pušky nemali roboty. Ľud nechcel narušiť dôstojné zhromaždenie, ale vypuknúc v oduševnené volanie: ''Nechžije Bazovský! Nech žije naša slovenčina!''. Po zhromaždení rečníci, hostia i Dušan Porubský vyslaný redaktor Slovenského týždenníka, (ktorý toto ľudové zhromaždenie v Ozdíne zachytil v Pešťbudíne 20. novembra 1908/ 47 číslo) sa zišli v milom a pohostinnom dome Jána Hana a jeho manželka rod. Márie Kačány. Na zhromaždení v Ozdíne formuloval si slovenský ľud - nakoľko sa v tom období dalo - svoje požiadavky, medziinými aj učiť v školách slovensky. Následkom bolo prenasledovanie Slovákov v Novohrade. Dr. Ľudovíta Bazovského vyhlásili maďarské noviny za vlastizradcu a nebezpečného rusofila! (Népgyulés Ozdínban. In. Losonci ujság III. č. 47,189.11.1908). V článku ''Dávajme pozor! Chráňme sa! sa píše o činnosti slovenských agitátorov v novohradských dedinách, kde sa rozširujú tieto slovenské noviny: Slovenský týždenník, Ľudové noviny, Vlasť-Svet, Krajan, a Slovenské noviny.

Slovenskí národovci v Ozdíne: roľníci Adam Števčina (n. l838), Ján Palko (1840), Martin Spišák (1865), Michal Ozdinec (1865), Michal Pánik (1874), Pavol Struhár (1879), Ján Ďuriška (1893), Ján Hano ml. (1898), legionári: Ján Spišák, Koloman Šošik dožili sa prevratu 30. októbra 1918. Jána Hana (1877- z. l4.apríla 1920) jedného z organizátorov ozdínskeho ľudového zhromaždenia v roku 1908 vysoko hodnotí ''Slovenský Juh (Politický časopis - úradný časopis novohradskej župy. Roč.II.,č.l3,23.4.1920, kde v jeho nekrológu sa uvádza jeho osvetlujúca, národná, hospodárska činnosť!

Nezabúdame na našich predkov, ktorí si tvrdou prácou vydobili národnú slobodu!

Dr. Jozef Drenko

Zdroj: Slovenský týždenník, 20.11.1908