Pezinok - História

Mesto sa spomína v roku 1208 ako Bozen, v roku 1231 Bozyn, v roku 1295 Bozun, Bozinium, Bozin,v roku 1318 Pösing, v roku 1327 Bwzyn, v roku 1330 Bezyn, v roku 1387 Bazyn, v roku 1399 Bozen, Bozni, Bossen, v roku 1459 z Pezinku, v roku 1463 s Pesinka, v roku 1773 Pesinek, v roku 1786 Pezinek, v roku 1920 Pezinok, maďarsky Bazin, nemecky Bösing, Pösing, latinsky Basinium. Na území je v roku 1425 doložená obec Cajla ako Czayel, v roku 1773 Czajla, maďarsky Cajla, nemecky Zeil, ktorá bola v roku 1947 pripojená k Pezinku. Banícka osada Zumberg je doložená v roku 1274 ako Simperg, Symberg, v roku 1287 Sumbergh. Zanikla v 15. storočí.

Pezinok v roku 1208 prešiel z majetku hradu Bratislava do majetku nitrianskeho župana Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, predka línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorým patril do vymretia rodu v 2. štvrtine 16. storočia. V 2. polovici 13. storočia sú doložené tunajšie vinice, v 15. storočí a začiatkom 16. storočia sa tu usadzujú nemeckí hostia. V roku 1376 získal Pezinok od Ľudovíta I. právo trhu, v roku 1466 ďalšie hospodárske výsady, ktoré Ferdinand I. potvrdil v roku 1550 oslobodil obyvateľstvo od mýta v celom Uhorsku. Po vymretí grófov sa Pezinok stal majetkom Jána Zápoľského, po ňom Gašpara Serédyho, Salmovcov, v roku 1575 Jána Krušiča prostredníctvom jeho vdovy Kataríny, rodenej Pálffy, neskoršie manželky palatína Štefana Illésházyho pripadol v roku 1580 Illésházyovcom, ktorí nerešpektovali výsady mestečka. Zápas Pezinka o výsady, ktorý trval 30 rokov vyhralo mestečko. V roku 1615 získal Pezinok privilégium Mateja II. a právo slobodne voliť richtára, radu magistra vinohradov a iných úradníkov a rozličné hospodárske slobody. V roku 1647 získal Pezinok od Ferdinanda II. právo posielať poslancov na snem a právo slobodného kráľovského mesta. Panstvo Pezinok prešlo do vlastníctva Pálffyovcov. V roku 1643 boli postavené mestské hradby.

Doložené sú cechy mlynárov, pekárov, stolárov, debnárov, zámočníkov, gombikárov, kožušníkov, kamenárov, garbiarov a i. Od 17. storočia pracovala tu papiereň a valcha. Obyvatelia boli vinohradníci, remeselníci zaoberali sa aj obchodom a baníctvom. V 14. storočí sa v chotári dolovalo zlato, neskôr bolo v Pezinku sídlo banského súdu. Ťažba zlata upadla po vyčerpaní zásob v 18. storočí, po objavení rúd antimónu a a pyritu sa však banské podnikanie rozšírilo. V kultúrnej oblasti je významné preniknutie reformácie v 16 – 17. storočí, od roku 1674 rekatolizačná činnosť kapucínov, v rokoch 1751 – 73 jezuitov.

V Pezinku sa usadilo niekoľko zemianskych rodín – Majthényiovci, Supavskovci, Nedeckovci, Skarritzkovci, ktorí tu mali kúrie.

V roku 1715 mal Pezinok 2 mlyny a 338 daňovníkov, v roku 1828 mal 464 domov a 4651 obyvateľov. Význam Pezinka vzrástol v polovici 19. storočia pripojením na železničnú trať z Bratislavy do Trnavy. V 2. polovici 19. storočia tu postavili tehelňu a továreň na glej. Tunajší kaštieľ bol sídlom správy panstva Pezinok, ktoré naposledy vlastnili Pálffyovci. Panstvo tvorili obce Limbach, Cajla, Jarná, Veľké Šenkvice a Malé Šenkvice, Slovenský Grob, Viničné, do roku 1647 aj Pezinok. V roku 1871 založili Pezinsko–modransko- svätojurskú banku, v roku 1905 Pezinskú úverovú banku a v roku 1909 tehelňu. V roku 1848 vypukli nepokoje tovarišov, učňov a mestskej chudoby. Za I. ČSR tu bola silná organizácia KSČ. V roku 1938 sa tu konala manifestácia na obranu republiky. Mesto bolo oslobodené 2. 4. 1945. V rokoch 1945 – 46 vysídlili nemecké obyvateľstvo.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí Slovenska, II. časť