Pohranice - História

Obec bola osídlená v neolite. Na jej území je archeologicky doložené sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko karpatskej mohylovej kultúry zo staršej doby bronzovej a sídlisko z mladšej doby bronzovej. Obec s kostolom a vinohradmi sa spomína v roku 1075, je však staršieho pôvodu. Písomne je doložená od roku 1075 ako Pagran, neskôr Pagran (1218), Kyspogran, Nagpogran (1479), Pogranicze (1773), Pohranice (1948), maďarsky Pográny.

Obec patrila opátstvu v Hronskom Beňadiku, v roku 1113 zoborskému kláštoru, od roku 1218 časť ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1533 boli zemepánmi ostrihomské arcibiskupstvo, nitrianske biskupstvo a kapitula, kláštor v Hronskom Beňadiku, Forgáchovci a viacerí prediálni zemania. V 14. storočí sa obec členila na Malé a Veľké Pohranice. V rokoch 1576 a 1644 ju vypálili Turci. V roku 1715 mala vinice a 27 domácností, v roku 1787 mala 120 domov a 920 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pletením košíkov. V roku 1871 pracovala v obci tehelňa a 4 mlyny, v roku 1897 založili úverné družstvo. Poľnohospodárskou zostala obec aj po roku 1918.

Jáger – osada sa spomína v roku 1630 ako Egeri. Patrila Pogrányiovcom.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť