Prešov - Príroda

Prešov leží na východnom okraji Šarišskej vrchoviny a severnom okraji Košickej kotliny pri sútoku Torysy a Sekčova. Nadmorská výška v strede mesta je 255 m n. m. a v chotári 233 – 481 m n. m. Územie je silno porušené zlomami smeru sever - juh a severozápad - juhovýchod.

Šarišská vrchovina, ktorú tvoria pieskovce a bridlice centrálnokarpatského flyšu je v okolí Prešova nižšieho vrchovinného až pahorkatinného rázu. Predstavuje mohutnú tektonickú zníženinu s prevažne hladko modelovaným povrchom medzi Braniskom a Slanskými vrchmi.

Košická kotlina je výtvorom poklesovej tektoniky – erózne procesy sa uplatnili už len pri detailnom stvárňovaní. Tvoria ju mladotreťohorné usadeniny na podkladových zlepencoch a pieskovcoch. V podložných íloch a slieňoch sú vrstvičky, šošovky a brekcie kamennej soli, ktorá sa ťažila v Solivare.

Doliny Torysy a Sekčova majú dobre vyvinuté štvrtohorné terasové stupne zo štrkov a pieskov. V širšom okolí mesta vystupujú mladotreťohorné sopečné horniny, tvoriace Slanské vrchy, Kapušiansky chrbát a menšie izolované kopce. Zložené sú najmä z andezitov a ich pyroklastík (tufy, tufity a brekcie) v okolí Fintíc sú známe ryolity.

Prešov s okolím charakterizuje teplá mierne vlhká oblasť s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota je 8 – 9 °C (klimatická stanica 270 m n. m.), priemerný ročný úhrn zrážok je 630 mm. Prešov patrí do horsko–pevninskej klimatickej oblasti. Má 1956 hodín slnečného svitu ročne, prevláda severný vietor.

V porovnaní s dnešným korytom tiekla Torysa v minulosti o niečo východnejšie. Na ľavom brehu zanechala dobre vyvinuté štvrtohorné terasové stupne zo štrkov a pieskov, kým pravý breh bol vystavený silným účinkom svahovej modelácie.

Nerastné suroviny tu popri soľných ložiskách predstavujú štrkopiesky (paneláreň), bridlice (expanditka) a sprašové hliny (tehelňa).

Z minerálnych prameňov sú známe Išľa, Borkút, Cemjata, Kvašná voda a iné.

Na nivách prevládajú nivné , v znížených depresiách mačinovo-glejové pôdy. Na terasách a náplavových kužeľoch s pokrovom hlín a spraší sú hnedozemné a degradované černozemné pôdy. Vrchovinu a pahorkatinu pokrývajú prevažne hnedozemné, illimerizované a čiastočne aj hnedé lesné pôdy.

Na okolí rastie dubina s porastom trávy lipnice hájnej, najhojnejšie je však spoločenstvo dubovo-hrabové s podrastom ostrice chlpatej, na plytkých lesných pôdach s podrastom medničky jednokvetej. Na poľnohospodársky málo využívaných plochách sú rozšírené prevažne krovinato-trávnaté porasty, v ktorých prevládajú teplomilné trávy, ako kostrava žliabkovaná, mrvica perovitá a iné. Základným pasienkovým typom sú trávnaté spoločenstvá s psinčekom obyčajným. Z kultúrnych plodín prevládajú obilniny a krmoviny, na dolinných nivách zelenina. V povodí Torysy žije tchor norok a divé kačice.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť