Prešov - Kultúrne dedičstvo

Pamiatky

Prešov je mestská pamiatková rezervácia.

Mestské opevnenie stavané od roku 1347 do začiatku 16. storočia s trojitým pásom hradieb spevnených baštami a s dvoma hlavnými bránami (Hornou a Dolnou) s barbakanmi Z hradieb sa zachovali časti múru a polygonálne bašty. V strede vretenovitého námestia je farský kostol gotický z polovice 14. storočia, prestavba okolo roku 1400, v ktorom sa pokračovalo v celom 15. storočí, začiatkom 16. storočia prevzal stavbu, respektíve dokončenie (1515) južnej časti majster Ján z Prešova (kamenári Mikuláš a Michal); v 17. storočí, keď mali kostol evanjelici vstavali empory, v roku 1788 kostol opravili, vežu regotizovali v rokoch 1903 – 04 (arch. F. Schulek), v interiéri archit. detaily, zvyšky nástenných malieb z 15. – 17. storočia; barokový hlavný oltár z roku 1696 s pôvodnou gotickou skriňou (1490 – 1506) s plastikami rezbára J. Weissa v štýle plastiky z dielne Majstra Pavla z Levoče; v priestore triumfálneho oblúka gotického kalvária z konca 14. storočia s gotickými plastikami, ďalšie zo začiatku 16. storočia; neskorogotické tabuľové maľby zo začiatku 16. storočia na laviciach vo svätyni (tabuľová maľba z čias okolo roku 1520 dnes v Nemezeti múzeu v Budapešti), ostatné zariadenie a slohové časti renesančné a barokové. 2 farebné okná od M. Klimčáka z roku 1953.

V meste sú domy s gotickými architektonickými detailmi, väčšinou renesančne prestavané, mnoho renesančných domov postavených okolo roku 1600 a začiatkom 17. storočia, so štítovými atikami, ktoré prešli aj do barokového obdobia.

Rákócsziho dom renesančný, so sgrafitmi v štítovej atike z konca 16. storočia, rekonštruovaný v rokoch 1951 - 55

Radnica klasicistická z rokov 1511 – 20, úplne prestavaná v roku 1780 a neobarokovo upravená koncom 19. storočia, z ktorého bola vyhlásená Slovenská republika rád – národná kultúrna pamiatka

Kostol evanjelický neskororenesančný z rokov 1637 – 42, upravený začiatkom 18. storočia

Kostol a kláštor františkánov pôvodne gotický, upravený v polovici 17. storočia, prestavaný v rokoch 1709-18 T. Tornyossim. Vnútorné zariadenie a oltáre sú väčšinou barokové z polovice 18. storočia.

Kláštor z čias po roku 1671, upravený v 20. storočí

Budova bývalého evanjelického kolégia renesančná z rokov 1666 - 68, prístavba z roku 1724, v 18. a 19. storočí nadstavená a v roku 1887 podstatne prestavaná (na nároží budovy reliéf Caraffových prešovských jatiek)

Kostol rímsko-katolícky na kalvárii barokový z rokov 1721 – 52, v interiéri iluzívne nástenné maľby z polovice 18. storočia (J. Trtina)

Kostol grécko-katolícky na mieste pôvodného gotického kostola karmelitánov z roku 1492 (z neho je v dnešnom kostole gotická klenba na chóre a múry veže), prestavaný a zbarokizovaný G. Urlespracherom v rokoch 1753 – 54, neskôr opravovaný a doplňovaný, na hlavnom priečelí architektonická úprava s bohatou štukovou ornamentikou a plastikami

Dom neskorobarokový na námestí Slovenskej republiky rád č. 22 z rokov 1760 – 70 s bohatou štukovou výzdobou priečelia na 1. poschodí

Bývalý župný dom z roku 1790, upravovaný v 19. a 20. storočí

Barokové plastiky

Budova Divadla Jonáša Záborského z polovice 19. storočia

Verejné budovy z konca 19. a začiatku 20. storočia ä bývalý grécko-katolícky internát, bývalé evanjelické kolegiálne gymnázium, bývalý grécko–katolícky seminár a učiteľský ústav, bývalý chudobinec, synagóga, atď.)

Budovy úradova škôl z 20. storočia, najmä z rokov 1930 - 60

Pomníky, pamätné tabule (náhrobník M. Moyzesa od L. Snopka z roku 1957 a pamätné tabuľa M. Moyzessa od F. Gibalu z roku 1969)

Sgrafito na priečelí hotela Dukla od V. Droppu z roku 1952

Fontána s figurálnou kompozíciou (bronz) z roku 1956 a vysoké reliéfy na portáli psychiatrickej liečebne (pieskovec) od Otakara Čičátku z rokov 1962 – 63,

Sgrafito v šatni kina Tokajík od M. Petreka z roku 1969

Mozaika na priečelí Nákupného strediska II a plastická nástenná maľba v interiéri od Mikuláša Klimčáka z roku 1966 a iné

Tradície

Tradícia hrnčiarskej výroby zanikla v polovici 20. storočia (J. Kollozsi). Udržuje sa výroba rozličných predmetov z rohoviny (J. Caban). V 18. a 19. storočí tu plietli známe čipky. Pôsobil tu aj ukrajinský súbor piesní a tancov (založený v roku 1956).

Významné osobnosti

Rodisko:

Ján Bayer (1630 - 1674) – filozof

Já Béreš (1894 - 1970) – zakladateľ a funkcionár FRTJ

Jakub Bogdan (1660 - 1724) – maliar

Janko Borodáč (1892 - 1964) – režisér SND, národný umelec

Kornek Divald (1872 - 1931) – historik umenia

Teodor Fuchs (1842 - 1925) – geológ a paleontológ

Martin Hladký (1795 - 1870) – lekár, humanista

Frigyes Kerényi-Christman (1822 - 1852) – maďarský básnik

Július Klein (1844 - 1915) – botanik

Ján Matej Korabinský (1740 - 1811) – geograf, historik

Leopold Lahola (1918 - 1968) – spisovateľ, dramatik

Koloman Majerník (1842 - 1881) – hudobník

Ján Nepomuk de Martini (18. storočie) – botanik

František Pulszky (1814 - 1897) – maďarský politik

Ján Adam Raymann (1690 - 1770) – lekár

Ján Sartorius (1656 - 1729) – filozof

Július Török (1879 - 1963) – maliar, zberateľ ľudového umenia

Ján Weber (1612 - 1684) – lekár, lekárnik

Teodor Zemplényi-Zapletal (1864 - 1917) – maliar

Gejza Žebrácky (1869 - 1951) – osvetový a muzeálny pracovník

Pôsobisko:

Matej Bahil (1706 - 1761) – náboženský spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1734 - 46

Aurel Ballo (1871 - 1940) – maliar; tu zomrel

Ján Bocatius (1549 - 1621) – básnik, pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1594 - 99

Jonáš Bubenka (17. storočie) – drevorytec

Ján B òhringer (17. storočie) – pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1648 - 51

Izák Caban (1632 - 1707) – filozof, pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1662 - 70

Alexander Duchnovič (1803 - 1865) – ukrajinský básnik, pôsobil tu v rokoch 1827 – 30, 1832 – 1833, 1844 - 1845

Samuel D òrner (17. storočie) – pedagóg

Lukáš Fabinus (17. storočie) – pedagóg, jazykovedec, pôsobil tu v rokoch 1672 - 84

Gregor Fabri (1718 - 1779) – pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1748 - 79

Stanislav Felber (1905 - 1956) – marxistický filozof, pôsobil tu v rokoch 1930 - 45

Ján Patersonius Hain (1615 - 1675) – chirurg a gynekológ

Izrael Hiebner (1619 - 1668) – astronóm, lekár, pôsobil tu v rokoch 1661 - 65

Michal Hlaváček (1803 - 1885) – pedagóg, pôsobil tu v roku 1854

Jakub Jakobeus (1591 - 1645) – humanistický básnik, pôsobil tu v rokoch 1630 – 45; tu pochovaný

Antonín Janoušek (1877 - 1941) – predseda SRR; ľudový komisár zahraničných vecí, pôsobil tu v roku 1919

Ján Samuel Klein (1748 - 1820) – historik, pôsobil tu v rokoch 1774 - 83

Belo Klein Tesnoskalský (1853 - 1941) – spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1897 – 41; tu pochovaný

Ján Korabinský (1708 - 1747) – hudobník a básnik, pôsobil tu v rokoch 1738 - 1747

Jozef Koreň (1887 - 1969) – pedagóg, jazykovedec

Ernest T. Krieger (1800 - 1855) – básnik

Alexander Križka (1903 - 1955) – publicista, spisovateľ, pôsobil tu v rokoch 1928 - 32

Max Kurth (1869 - 1962) – maliar

Leopold Kohout (1857 - 1918) – hudobník

Eliáš Ladiver (1633- 1686) – pedagóg a filozof, pôsobil tu v rokoch 1682 – 86; tu pochovaný

Jozef Mikloši (1792 - 1841) – maliar ikon

Mikuláš Moyzes (1872 - 1944) – hudobný skladateľ a pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1908 - 44

Anton Prídavok (1904 - 1945) – básnik, rozhlasový pracovník, pôsobil tu v rokoch 1938 – 44; tu aj študoval

Ján Rezik (17. storočie - 1710) – pedagóg, historik, pôsobil tu v rokoch 1684 - 89

Ján Rombauer (1782 - 1849) – maliar, pôsobil tu v rokoch 1824 – 49; tu pochovaný

Július Sándy (1827 - 1894) – maliar, pôsobil tu v rokoch 1867 - 68

Michal Semian (1741 - 1812) – básnik

Severín Skultéty (- 1600) – náboženský spisovateľ, pedagóg, pôsobil tu v rokoch 1589 - 91

Jozef Gregor Tajovský (1874 - 1940) – spisovateľ, dramatik, pôsobil tu v rokoch 1910 - 12

Mihály Tompa (1817 - 1868) – maďarský básnik, pôsobil tu v roku 1844

Karol Wagner (1732 - 1790) – historik, pôsobil tu v rokoch 1770 - 71

Juraj Wernher (- 1557) – humanistický básnik, pôsobil tu v rokoch 1734 - 46

Študovali:

Leopold Abaffy (1827 - 1883) – spisovateľ

Daniel Bachát-Dumný (1840 - 1906) – spisovateľ

Koloman Banšell (1850 - 1887) – básnik

Július Botto (1848 - 1926) – historik

Štefan Marko Daxner (1823 - 1892) – politik

Mikuláš Štefan Ferienčík (1825 - 1881) – novinár, spisovateľ

Janko Francisci Rimavský (1822 - 1905) – básnik, publicista

Jakub Grajchman (1822 - 1897) – básnik

Michal Miloslav Hodža (1811 - 1870) – spisovateľ, filológ

Pavol Országh-Hviezdoslav (1849 - 1921) – básnik

Ján Chalupka (1791 - 1871) – dramatik

Bohuslav Klimo-Hájomil (1882 - 1952) – básnik

Ľudovít Kossuth (1802 - 1894) – maďarský politik

Gustáv Maršall-Petrovský (1862 - 1916) – spisovateľ

Janko Jesenský (1874 - 1945) – spisovateľ, národný umelec

Mária Rázusová-Martáková (1905 - 1964) – spisovateľka

Ján Seberíny (1787 - 1857) – osvietenský spisovateľ

Ján Simonides (1648 - 1708) – náboženský spisovateľ

Jozef Tomášik Dumín (1900 - 1937) – básnik

Jonáš Záborský (1812 - 1876) – spisovateľ

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť