|
|
Púchov - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímskokatolícky pôvodne renesančný zo 17. storočia, postavený na starších základoch, zbarokizovaný v prvej polovici 18. storočia, v rokoch 1939-1940 renesančná loď nahradená moderným kostolom od M. M. Harminca
Kaštieľ z druhej polovice 18. storočia
Budova soľného skladu z polovice 18. storočia, rozšírená v 19. storočí
Kaplnka baroková z roku 1746
Sochy z rokov 1773 a 1815
Kostol evanjelický neogotický z roku 1880, v interiéri renesančný oltár z roku 1643
Pamätné tabule J. A. Komenského a V. Roya
Pomník J. Fučíka
Sochy vo výklenkoch kultúrneho domu od S. Hlobila z roku 1955
Kostol rímskokatolícky z roku 1771 v Horných Kočkovcoch
Významné osobnosti
Rodisko:
Juraj Hollý (1760 – 1818), náboženský spisovateľ
Ján Chrastina (1729 – 1789), veršovec a vydavateľ
Johann Nepomuk Jassnüger (1776 – 1877), chemik, lekár
Jozef Nejedlý (1737 – 1818), bernolákovský mecén
Pôsobisko:
Ján Ámos Komenský (1592 – 1670), pedagóg, pôsobil tu v roku 1650
Vladimír Roy (1885 – 1936), básnik, pôsobil tu v rokoch 1911 – 1925
Juraj Tvrdý (1780 – 1865), národný pracovník, pôsobil tu v rokoch 1808 – 1831
Augustín Florián Balogh (1821 – 1898), ľudovýchovný pracovník, pôsobil v Horných Kočkovcoch v rokoch 1846 – 1898
Tradície
Ľudový odev predstavuje tzv. púchovský variant.
Mužský odev tvorila hrubá ľanová košeľa s úzkym pruhom bielej výšivky na okrajoch rukávov. Plátenné tzv. gace. Súkenné tmavohnedé alebo tmavosivé nohavice (hunené nohavice) s rázporkom lemovaným súknom a šnurovaním, remeň, vesta (lajbík), na predných dieloch strieborné gombíky a na chrbte rôznofarebná vlnená výšivka. Na zimu nosili trojštvrťový súkenný kabát (halena), novšie kabát, kožuch. Obúvali si krpce, súkenné kapčeky (kopica), súkenné kapce (papuče), čižmy. Na hlave nosili klobúk s okrúhlym dienkom a širšou, dohora vyhnutou strechou (širák).
Ženský odev tvoril skladaný spodník s prišitým vrchným dielom (stanek), rukávce majú predný a zadný diel spolu s trojštvrťovými rukávmi sú všité do goliera, ktorý sa zapínal na ozdobný špendlík. Výšivka na golieri, na manžetách a na pleciach rukávov. Na vrchnú ľanovú plátennú skladanú sukňu (rubáč) je prišitý živôtik (stanek). Novšie je vrchná sukňa z tmavých látok, zošitá so živôtikom. Zástera (zápunka) je buď zo dvoch pôl. Sviatočné sú s bielou, neskôr i pestrou výšivkou. V zime nosili kožuch alebo tmavomodrú súkennú barančinou podšitú dlhú mentíku, lemovanú líščinou a zdobenú strieborným šnurovaním a gombíkmi. Podšitý priliehavý kabátik z tmavých kupovaných materiálov. Obúvali si súkenné papuče zdobené harasovými farebnými šnúrkami, pletené pančuchy, krpce. Dievky sa česali na dva vrkoče s pútcom naprostriedku, vydaté ženy si obkrúcali dva premene vlasov okolo drôtenej, tkanicami obalenej oblúkovitej podložky (obalanica). Na hlave nosili čepiec z hustej strojovej sieťoviny alebo tylu. Sviatočný bol ozdobne vyšitý, nad čelom zdobený širším pásom háčkovanej bielej čipky. Na čepiec sa kládli rozličné textílie (plachta, obrus, podvika). Výšivka sa sústreďuje najmä na rukávcoch a na bielom čepci. Charakteristický je úsporný krokvičkový steh, ktorým sa vypĺňajú jednotlivé ornamenty. Kontúry (ktoré v minulosti nahrádzali predkreslenie) tvorí stonkový steh. Doplnkový je plochý steh. Farebnosť charakterizuje vždy čierna farba, kombinovaná s červenou, modrou, cukríkovo ružovou, žltou, zelenou alebo v kombinácii čierna, červená, fialová, žltá, zelená, ružová, modrá a ich kombinácie. Vyšívalo sa hodvábom i bavlnou. Štylizovaný rastlinný ornament drobnejších rozmerov je radený do pásov.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|