|
|
Rákoš - História
Na území dnešnej obce Rákoš bolo osídlenie v neolite – bolo tu sídlisko bukovohorskej kultúry, na Zámčoku nálezy veľkomoravskej keramiky. Obec sa spomína od roku 1318, vznikla ako podhradie pod hradom, ktorý sa spočiatku volal Köwy (Kameňany), neskôr Rákoš. Spustol v polovici 15. storočia. Názov obce je doložený z roku 1318 ako Torpholua, z roku 1359 ako Tarfalva, z roku 1427 ako Rakos, Rakws, z roku 1460 ako Castrum Rakos, Rakosvar, z roku 1470 ako Castrum Kevy alias Rakos; maďarsky Rákos, Gömörrákos. Obec patrila Bebekovcom, ktorí tu v roku 1427 vlastnili 23 port, v 17. storočí F. Wesselényimu, v 18. storočí Csákyovcom, v 19. storočí Koháryovcom a Coburgovcom. Obyvatelia pracovali zväčša v baniach (železná ruda, meď), pri slovenských peciach a hámroch, pálili uhlie a furmančili. Rozmach v 16. storočí zastavili Turci, zaťažili obec vysokým poplatkom a robotami, v roku 1556 tu žili len 5 sedliaci a 5 želiari. Len za Wesselényiho opäť narastal vzrast obyvateľstva a rozmach baníctva. Roku 1773 už mala obec 20 sedliakov a 39 želiarov, roku 1828 mala 91 domov a 691 obyvateľov. Koncom 19. storočia bola v chotári vybudovaná osada Rákošská Baňa, zvýšila sa ťažba rudy a začiatkom 20. storočia tu boli postavené dielne. Roku 1922 tu štrajkovali baníci. Po zastavení prác v tunajších baniach obyvatelia pracovali v baniach na Železníku. Zapojili sa do SNP, obec bola vyznamenaná Pamätnou medailou SNP. V období 1952–1962 sa obnovila ťažba v baniach. V roku 1968 otvorili v obci vápencový lom, v roku 1970 nové bane.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|