Ražňany - História
Osídlenie v eneolite – sídlisko s kanelovanou keramikou z doby halštatskej, laténskej a rímskej. Obec je písomne doložená z roku 1248 ako Ardounyars ako súčasť hradu Šariš, neskôr v roku 1283 ako Naas sa stala zemianskym majetkom, Nyasiordo (1333), Narssany (1773), Ňaršany (1920), Ražňany (1920); maďarsky Nyársardó.
V roku 1427 mala obec 32 port. Patrila Semseyovcom, od 16. storočia do 19. storočia aj Ujfalusyovcom, Tahyovcom. V roku 1787 obec mala 85 domov a 561 obyvateľov, v roku 1828 mala 98 domov a 724 obyvateľov. Obyvatelia, početní želiari, sa zaoberali poľnohospodárstvom, plátenníctvom, tkaním.
V 19. storočí boli v obci rozsiahle čerešňové sady. 7. 12. 1918 sa v obci zišli zástupcovia obyvateľov asi 100 obcí okresu Sabinov, ktorí sa manifestačne prihlásili k Slovenskej národnej rade v Martine s k ČSR.
Zamestnanie obyvateľov sa ani za I. ČSR nezmenilo. V decembri 1920 sa poľnohospodárski robotníci, ktorí pracovali na miestnom veľkostatku, zúčastnili na generálnom štrajku. V obci pracovala organizácia KSČ (Komunistickej strany Československa). JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo založené v roku 1952, rozpadlo sa v roku 1953 a v roku 1959 bolo znovu založené.
Časť obyvateľstva pracovala v stavebných a iných podnikoch v Prešove, Sabinove a Šarišských Michaľanoch.
Ardov:
Obec je doložená z roku 1248 ako Ardounyars, neskôr ako Ordo (1315), Nyasiordo (1333), Ordow (1340).
Obec patrila panstvu hradu Šariš a v roku 1283 sa stala zemianskym majetkom. V roku 1427 mala 31 port. Zemepáni boli Semseyovci. Do konca 18. storočia obec splynula s obcou Ražňany.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť
|