Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Gelnica, Košice, Košice 1, Košice 2, Košice 3, Košice 4, Košice okolie, Michalovce, Rožňava, Sobrance, Spišská Nová Ves, Trebišov
Rožňavské Bystré

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Rožňavské Bystré - História


Prvá písomná zmienka o obci Rožňavské Bystré sa datuje do roku 1318, kedy sa nazývala Sebuspopotak. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1362 je písomne doložený názov Sebespatak, z roku 1602 Biztro alias Sebespatak, z roku 1773 Bystro, z roku 1808 Bystrá, z roku 1927 Rožňavské Bystré. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bisztra.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla koncom 13. storočia. Patrila štítnickým Bebekovcom. Obyvatelia sa okrem roľníctva zaoberali ťažbou dreva, uhliarstvom, furmankou a baníctvom, v 16. storočí aj chovom oviec. V 16. storočí sa Turkami spustošená obec vyľudnila. V 17. storočí patrila Baloghovcom, v 18. storočí Andrássyovcom. Počas moru v roku 1710 zomrelo 155 ľudí, v roku 1720 tu žilo len 9 sedliakov. V roku 1828 mala obec 48 domov a 415 obyvateľov. V 19. storočí Romamuránsko – šalgotariánska spoločnosť zintenzívnila ťažbu železnej rudy a obyvatelia sa prevažne zaoberali baníctvom, rozmohlo sa však aj ovocinárstvo.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) boli obyvatelia prevažne zamestnaní v baníctve. V roku 1923, 1927 a 1933 tu boli štrajky. Občania sa zapojili do SNP.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť







 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.