|
|
Šarišské Michaľany - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímsko-katolícky z roku 1785, kalich z roku 1762
Kaštieľ renesančný postavený po roku 1585, s pristavanou barokovou kaplnkou z roku 1736
Tradície
Potočná radová zástavba. Variant šarišského kroja je rozšírený asi v 80 obciach.
Mužský odev: Košeľa z domáceho plátna s preloženým golierom a zapínaním na gombičky, rukávy boli všité do manžiet, vyšívaných alebo z činovate; spodné nohavice (gače); starším typom nohavíc boli súkenné biele chološne, novším biele drilichové alebo sviatočné čierne súkenné. Oboje boli zdobené okolo rázporkov čiernym šnúrovaním. Vesta (ľajblik) so stojatým golierikom siahala do pása, bola z čierneho súkna, ozdobená žltou výšivkou a okrúhlymi gombičkami.
Odev v zime: niže pása siahajúci kabát zo špeciálne tkaného súkna s dlhým vlasom (guba). Takej istej dĺžky bol kabát z bieleho súkna (huňa), lemovaný zeleným súknom. Dlhý biely súkenný kabát (čuha) bol zdobený pestrou výšivkou.
Obúvali si čižmy, baganče. Na hlave nosili baranicu, malý okrúhly klobúk s vyhnutou strieškou, mestské klobúky.
Ženský odev: košeľa z domáceho plátna siahala po kolená, spodník (pendeľ, podolok) bol úzky málo sa nosil. Oplecko bol z jemnejšieho plátna, rukávy spolu s predným i zadným dielom boli všité do goliera a do manžiet z červenej činovate. Drobno skladaná sukňa (kidľa) bola z farbiarčiny a z čierneho súkna. Spodná sukňa z rozličných látok (kartún, barchet) sa nosila do práce aj ako vrchná, novšie boli z rozličných materiálov. Živôtik staršieho typu (vist), podobný ako na Spiši, bol z čierneho súkna, s hranatým výstrihom (neskôr z brokátu), lemovaný zamatovou stužkou, prišíval sa k vrchnej sukni. Novší typ (ľajblik) bol z rozličných materiálov, s okrúhlym výstrihom, zdobený výšivkami, v polovici 20. storočia na ňom strojom vyšívali veľké pestré kvety, korálky. Zástera staršieho typu bola jednopólová z farbiarčiny (fartuch) skladaná; novšie zástery sú z čiernych látok, s volánom okolo okrajov (šurc), s prišitými strojovými nášivkami v podobe kvetov.
Odev v zime: priliehavý kabátik z kupovaných materiálov čiernej farby, podšitý, prípadne vatelínový (huňka). Vizitka zo zeleného alebo hnedého plyšu s odstavajúcim šôsikom. Obúvali si čižmy (buti), topánky. Ženy mali vlasy okrútené okolo drôtenej podložky (drut), ktorý tvoril podklad pre čepiec, skladajúci sa z troch častí: čepca, čolka a čipky; čelenka bola háčkovaná, ukončená čipkou, samotný čepiec bol z brokátu, z čipkoviny i z lacnejších materiálov. Čolko bol pásik brokátu, ktorý pokrýval spojenie čelenky s čepcom. Na čepci nosili šatky rozličných druhov.
Výzdoba: na mužskom odeve dominovalo šnurovanie, ktoré bolo jediným výtvarným prvkom, na ženskom odeve bola vyšívaná výzdoba minimálna.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|