Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom
Sebedín - Bečov

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Sebedín - Bečov - História


Obec Sebedín – Bečov vznikla v roku 1964, kedy bol Bečov zlúčený so Sebedínom.

Sebedín: Prvá písomná zmienka o tejto obci sa datuje do roku 1406, kedy sa nazývala Zebenyn; názov Zebenyn je písomne doložený aj z roku 1424. Z roku 1786 je písomne doložený názov Sebedin. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Szebedény.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec sa prvýkrát spomína v roku 1406; vznikla v 14. storočí. Patrila Vígľašskému panstvu, od 16. storočia bola zemianskou portálnou obcou. Okolo roku 1668 bola poplatná Turkom. V roku 1828 mal Sebedín 32 domov a 273 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v 18. – 19. storočí tiež obchodom s obilím a povozníctvom.

Za I. ČSR (Československej republiky) bol Sebedín poľnohospodárska obec. V roku 1952 vzniklo JRD (Jednotné roľnícke družstvo), ktoré bolo v roku 1962 zlúčené s JRD Banská Bystrica.

Bečov: Prvá písomná zmienka o tejto obci sa datuje do roku 1582, kedy sa nazývala Beczov. V ďalšom historickom vývoji sa názov obce menil nasledovne: z roku 1786 je písomne doložený názov Becshow, z roku 1808 Bečow, z roku 1920 Bačov a z roku 1927 názov Bečov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Becsó.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Obec vznikla v 1. polovici 14. storočia, bola tiež zemianskou portálnou obcou. Okolo roku 1582 a roku 1657 bola tiež poplatná Turkom, ktorí ju v roku 1591 vyplienili. V roku 1828 mala obec 21 domov a 156 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, v 18. – 19. storočí aj obchodom s obilím.

Sebedín – Bečov: Väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve.

Po roku 1881 boli obce administratívne začlenené pod Zvolenskú župu; pred rokom 1960 pod okres Banská Bystrica, kraj Banská Bystrica; po roku 1960 pod okres Banská Bystrica, kraj Stredoslovenský.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

 

Obec Sebedín bola s obcou Bečov zlúčená v roku 1964.

Z NAJSTARŠEJ HISTÓRIE

Pradávne osídlenie

Okolie Zvolena a Banskej Bystrice bolo obývané už v dávnejších dobách. Bohatstvo lesov, hojnosť dreva a zveriny vytváralo vhodné podmienky pre život ľudí.

Údolie Hrona a potoka Zolná tvorili významnú cestu ako spojnicu medzi Baltom a Jadranom. V daždivých obdobiach roka boli cesty údolím Hrona blatisté až močaristé, vtedy sa viac využívala cesta údolím potoka Zolná smerom na Čerín a Banskú Bystricu, najmä v smere od Lučenca.

Osídľovanie v údolí Hrona ovplyvňoval Zvolenský Pustý hrad a osídľovanie v údolí potoka Zolná Lieskovský hrádok (Mons Haraduk).

Archeologické doklady o osídlení z tohto obdobia na území chotára Sebedín - Bečov nemáme ani priame dôkazy osídlenia za Veľkomoravskej ríše. Na staré osídlenie okolia poukazujú však nálezy z doby bronzovej (Chrapková) o z doby halštatskej (Kalamárka), ako aj nálezisko úlomkov popolníc v priestore Jánošíkovej skaly zvanej Abčina, tiež aj Pustý hrad a hradisko Priekopa v Neresníckej doline. Aj starobylé názvy - Bogoľová, Abčina, Hrb, Hrby poukazujú na osídlenie tejto oblasti Slovanmi.

Výskumy dokázali, že prítomnosť Slovanov vo Zvolenskej kotline možno dokázať už v 5. - 8. st. a v období Veľkomoravskej ríše. Neskoršie toto územie slúžilo ako poľovnícke teritórium, ktoré patrilo pod Pustý hrad vo Zvolene a Lieskovský hrádok, neskoršie pod Vígľašský zámok.

Vpád Tatárov

Ako sa dotkol nášho územia vpád Tatárov, nevieme. Vieme len, že v rokoch 1241 - 1242 Tatári s chánom Batu vyplienili Zvolen, Krupinu a za obeť padol aj Pustý hrad i Lieskovský hrádok. Ľudia postihnutej oblasti utekali pred Tatármi do hôr a do okolitých dedín. Iste prítomnosť divokých Tatárov neostala bez dosahu aj na našu oblasť.

V polovici 15. st. sa stal zvolenským županom Raduan Oszlár alias Kurtos, ktorý sa 12. marca 1241 s 5 synmi zúčastnil bojov proti Tatárom po boku kráľa Belu IV. pri rieke Slanej. Vykonával funkciu kráľovského trubača, ktorý vydával povely pre vojsko. Odtiaľ pochádza aj jeho prímenie Kurtos (Trubač).

Za túto pomoc s 5 synmi v kráľovskej družine dostal župan Raduan od kráľa Belu IV. územie od Urpína až po Hronsek. Založil obec Radvaň, ktorá nesie jeho meno. Raduanov syn Volkan založil Vlkanovú (Volkanová) a syn Miko Mičinú (Mikefalva). Po vnukovi Galovi dostala meno Gálovica, ne­ skoršie Hronsek. Ďalší vnuk župana Raduana, magister (pozn.: vysoká hodnosť na kráľovskom dvore) Pavel, syn Madácha, ktorý bol zvolenským županom v rokoch 1242 - 1248, dostal v roku 1300 Čerín.

Z rodu župana Raduana Oszlár alias Kurtos pochádzajú tieto rody: Madáchovci, Tholtovci de Ludrová, Mičinskiovci de Mikefalva, Soósovci de Polthar, Géczyovci de Garamsek, Lukavickiovci, Ostroluckovci a Zolnayovci.

Zolná a Sebedín patrili v tej dobe do panstva Zvolenského Pustého hradu.

Staršie historické údaje o obci Sebedín - Bečov

V roku 1351 sa potomkovia magistra Pavla Madácha podelili o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vznikli samostatné osady: Čerín, Čačín, Hrochof, Sebedín, Lukavica a Dúbravica. Bečov sa tu ešte nespomína, i keď jeho územie bolo tu zahrnuté.

Kráľ Ľudovít Veľký v rokoch 1360 - 1370 dal postaviť hrad Vígľaš. K nemu patrilo veľké kráľovské teritótium, do ktorého patrila Slatina, Očová, Zolná, Hrochoť, Sebedín, Čerín a Čačín. Poniky patrili panstvu v Slovenskej Ľupči.

V uvedených obciach bývalí kráľovskí poľovníci. Kráľ Ľudovít Veľký upravil právne vzťahy kráľovských poľovníkov voči hradnému panstvu vo Vígľaši. Obyvatelia uvedených obcí vykonávali kráľovi povinné lesné roboty, stráženie lesov a vôd. V období poľovačiek zúčastňovali sa ako honci, stavali aj poľovnícke siete a odvážali ulovenú zverinu. V zimnom období zverinu prikrmovali a udržiavali pre ňu slaničky.

Povinnosti poddaných týchto obcí za kráľa Ľudovíta Veľkého boli nasledovné: každá dedina musela dodať ročne 4 vozy sena, 4 vozy dreva, mericu obilia na chlieb a mericu ovsa.

Kráľovskí služobníci, občania Zolnej a Sebedína na prelome 14. a 15. st. schudobneli zásluhou kráľovských kapitánov Vígľašského zámku, ktorí vyrubovali vysoké dávky a vykorisťovali ich.

Kráľ Žigmund 14. 9. 1406 vydal na hrade Vígľaš privilégiurn, ktorým oslobodzuje obyvateľov Zolnej a Sebedína od platenia kráľovského poplatku. Aj dňa 1. 5. 1410 obránil obyvateľov Zolnej a Sebedína od prechmatov a útrap zo strany vígľašských kapitánov, ktorí uvaľovali na obyvateľov vysoké dávky a povinnosti.

Kráľ prijal na audienciu poddaných zo Slatiny, Očovej, Zolnej, Sebedína a rozhodol, aby títo plnili dávky a povinnosti v tej miere, akú im určil jeho svokor Ľudovít Veľký.

Obdobie zálohových pánov

V polovici 15. st. bola kráľovská moc oslabená a kráľovské panstvo sa dostalo do rúk zálohových majiteľov. Vígľašský hrad dostal do rúk Jodok Just a Hening Czernin, ktorí vyrubovali služobníkom vígľašského panstva protizákonné a tvrdé povinnosti. No v roku 1464 železná ruka kráľa Mateja Korvína ochromila protiprávne výčiny týchto kapitánov vígľašského zámku.

Keď vykorisťovanie zo strany kapitánov vígľašského zámku neprestávalo, obce Slatina, Zolná a Očová vyslali v roku 1465 svojich richtárov a prísažných ku kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorý irn potvrdil výsady dané kráľom Ľudovítom Veľkým a Žigmundom. Toto privilégium neskoršie potvrdil aj kráľ Rudolf 10. 6. 1598.

Koncom 16. st. Peter Zolnay, šľachtic v Zolnej ako podžupan Zvolenskej župy dostal do vlastníctva časť Sebedína. V roku 1574 sa uvádza občan Matúš Pizar, poddaný zo Sebedína, ktorý bol pri nejakej potýčke zranený. V roku 1582 sa uvádza, že poddaní Petra Zolnaya zo Sebedína (mená nie sú uvedené), poranili Petra Soósa z Bečova.

Dňa 20. 3. 1625 Peter Zolnay ako podžupan Zvolenskej župy zastal sa svojich poddaných zo Sebedína proti Petrovi Durantálimu, banskobystrickému mýtnikovi, výberčiemu tridsiatok.

V roku 1602 - 1667 odkúpil Štefan Soós de Polthar za 4000 zl. od Ladislava Csákyho zolniansku severnú časť vígľašského panstva. Dňa 31. 5. 1676 dal Pavel Csáky do zálohu Zolnayovcom podiely na území obce Zolná. Keďže Csákyovci nemali pozemky ako vymeniť, získali Zolnayovci na ne vlastnícke právo. Pavel Csáky predal aj Čerín a Čačín rodine Senických.

O erboch obce Sebedín - Bečov

Odkedy začal Sebedín užívať erb obce, nie je známe. Podobnosť erbu Zolnayovcov a erbu obce Sebedín je v mnohých častiach totožná. Je tu spoločný základ troch vrchov, z ktorého sa dvíhajú tri tyče. Na Zolnianskom erbe sú na tyčiach zástavky, ktoré na niektorých zobrazeniach majú podobu čakanov. Takýto tvar je aj na erbe obce Sebedín.

Ďalším spoločným znakom na oboch erboch je polmesiac a šesťcípa hviezda. Polmesiac symbolizoval tureckú nadvládu. Budovy, na ktorých bol polmesiac Turci neničili. Šesťcípa hviezda bola symbolom kresťanstva. Nad erbami sa vznáša bohato zdobená slávnostná koruna. Na jej vrchole erbu Zolnayovcov je neveľký kríž.

Erb Zolnayovcov s tromi zástavami symbolizuje, že ich predkovia boli členmi kráľovskej družiny troch kráľov z rodu Arpádovcov: Ondreja II. (1205 - 1235), Belu IV. (1235 - 1270) a Ondreja III. (1290 - 1301). Trojvŕšie, z ktorého sa zástavy vztyčujú, pripomína trojicu vrchov - Tatra, Fatra, Matra - ktorá je aj na štátnom znaku Slovenska, čo symbolizuje starú vlasť Slovanov.

Z nápadnej podobnosti erbov vyplýva, že Sebedín, pokiaľ patril Zolnayovcom, používal ich erb.

Erb časti obce Bečov tvorí zväzok troch pšeničných klasov zviazaných stužkou. Vedľa zväzku klasov je kosák. Erb Bečova jasne poukazuje na poľnohospodárske zameranie obyvateľov obce.

Spoločný erb obce Sebedín - Bečov je no spoločnom štíte, kde v ľavej polovici je umiestnený erb Sebedína a v pravej polovici erb Bečova. Nad oboma erbami sa vznáša slávnostná koruna. Tento spoločný erb je fareb­ ne pekne riešený.

Nájazdy Turkov

Krátko po bitke pri Moháči 29. 8. 1526 Turci už ohrozujú aj oblasť Zvolena. V polovici 16 st. napádajú Vígľaš a okolité obce.

V roku 1556 Turci napadli Dobrú Nivu a do otroctva odvliekli 150 ľudí. V r. 1574 napadli Môťovú, vylúpili ju a zajali 19 osôb. V roku 1576 vyplienili Slatinku, Dobrú Nivu a Očovú, kde zajali 50 ľudí. V roku 1577 plienili Šajbu (Strelníky) a Hrochoť. Dňa 19. 3. 1578 v noci sa Turci dostali do Zolnej, zajali 20 občanov a na obec vyrubili daň. V tom istom roku Turci vyplienili aj Čerín. Dňa 25. 6. 1590 Turci vyplienili Dolnú Mičinú a do zajatia odvliekli 140 občanov. Dňa 23. 12. 1591 napadli a vyplienili Bečov a uvalili naň poplatok, ktorý obec platila do roku 1660.

Na ochranu banských miest pred Turkami bolo v roku 1592 postavených 200 drabantov, ktorí boli rozdelení do obcí Očová, Poniky a Čerín. To však na dobrú ochranu nestačilo.

V roku 1599 Turci plienili Sielnicu, postupovali na Badín, Vlkanovú, Hronsek, Zolnú, Bečov až na Hrochoť. Dňa 22. 10. 1599, keď sa Turci vracali s veľkou korisťou, prepadli ich pri Vígľaši občania Slatiny, Očovej a posádky Vígľašského hradu, Turkov zbili a oslobodili do 200 zajatcov,

V roku 1647 Turci napadli Čerín, odkiaľ odvliekli šľachtica Oherácsa. Žiadali za neho výkupné 200 toliarov.

V r. 1660 -1664 Turci dobyli Nové Zámky a vzali do zajatia z južného Slovenska do 150 tisíc Slovákov.

Sebedín bol poplatný Turkom v rokoch 1599 - 1068. Turci napadli a plienili naše kraje do roku 1683, pokiaľ neboli pri Viedni porazení poľským kráľom Jánom Sobieskym. Potom prestali byť postrachom pre naše kraje.

MLADŠIE HISTORICKÉ ÚDAJE

Údaje o obci Sebedín

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku prvý historický údaj z roku 1406 obec uvádza pod názvom Zebenyn, údaj z roku 1424 ju uvádza pod názvom Zebenyn a údaj z roku 1786 pod názvom Sebedín. Po maďarsky sa úradne nazývala Szebedény.

V skutočnosti obec je známa už od roku 1351, keď sa potomkovia magistra Pavla Madácha delili o veľké územie, ktoré patrilo Čerínu a vznikli samostatné osady Čerín, Čačín, Hrochoť, Sebedín, Lukavica a Dúbravica.

No najstaršia zmienka o Sebedíne je z roku 1294. Vtedy panovník Ondrej III. dal synom zvolenského župana Tobiáša, vnukom župana Raduana - Bichorovi a Zubratovi, ktorí boli členmi kráľovskej družiny, za pomoc v bojoch v roku 1290 Zolnú a za ďalšiu pomoc v bojoch pri Adorjanvare v roku 1294, v ktorom bol Bichor ranený, dostali ešte do daru časť územia Sampora a Sebedína, ako aj majetky v okolí Hronseka, Radvane, Čerína a Mičinej.

Od roku 1424 patrila k vígľašskému hradnému panstvu. Od 16 st. do roku 1848 ju vlastnili zemianske rodiny, najdlhšie Zolnayovci.

Obyvatelia sa zamestnávali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. V 18. a 19. st. bolo rozšírené povozníctvo a obchod s obilím. Na konských povozoch odvážali z Banskej Bystrice z píly od Furdíka dosky a hranoly do lužných oblastí Novohradu a späť dovážali obilie na banskobystrické pondelňajšie trhy, ako aj víno a iný tovar do obchodov.

Vývoj populácie: v roku 1828 mal Sebedín 32 domov a 273 obyvateľov slovenskej národnosti. V roku 1869 mal 219 obyvateľov, v roku 1880 215 obyvateľov, v roku 1900 236 obyvateľov, v roku 1910 250 obyvateľov, v roku 1921 257obyvateľov, v roku 1930 265 obyvateľov, v roku 1940 243obyvateľov, v roku 1948 221 obyvateľov, v roku 1961 244 obyvateľov.

V období 30. augusta až 27. septembra 1831 postihla celé okolie epidémia cholery a vyžiadala si 126 obetí. V Sebedíne zomrelo 9, v Zolnej 17, v Hrochoti 15 a v Očovej 85 ľudí.

Údaje o obci Bečov

Bečov vznikol v polovici 14. storočia. Bol zemianskou portálnou obcou. Prvý historický údaj z roku 1582 ho uvádza ako Beczov, v roku 1786 ako Becshovo, v roku 1808 Bečow, v roku 1920 Bačov a v roku 1927 Bečov. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Becsó. V prvej polovici 14. st. až do 16. st. obec patrila zemanom v Mičinej, potom v Hronseku a neskoršie k vígľašskému hradnému panstvu a pod vlastníctvo ze­ mianskych rodín.

Obyvatelia obce sa zamestnávali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Rovnako ako Sebedínčania aj Bečovania sa zameriavali na povozníctvo a obchodovanie s obilím a doskami a hranolami z píly od Furdíka.

Vývoj populácie: V roku 1828 mal Bečov 21 domov a 156 obyvateľov slovenskej národnosti. V roku 1869 mal 90 obyvateľov, v roku 1880 101 obyvateľov, v roku 1890 96 obyvateľov, v roku 1900 92 obyvateľov, v roku 1910 91 obyvateľov, v roku 1921 109 obyvateľov, v roku 1930 117obyvateľov, v roku 1940 111 obyvateľov, v roku 1948 96 obyvateľov a v roku 1961 105 obyvateľov. V roku 1657 sa uvádza v Bečove 30 obyvateľov.

Prvá svetová vojna

Aj občanov Sebedína a Bečova nepriaznivo zasiahla l. svetová vojna. Mnohí zdraví chlapi museli narukovať, čím veľmi ubudla pracovná sila, čo sa prejavilo nedostatočným obrobením poľnohospodárskej pôdy, a tým aj slabou úrodou. Prispela k tomu aj rekvirácia koní. Hlad navštívil obe obce.

Zo Sebedína v ruskom zajatí bol Ján Piecka, Juraj Ostrolucký a Ján Maľa. Títo sa po vojne vrátili domov i keď s podlomeným zdravím. Vo vojne padol Ondrej Miškovský, Ján Maľa a Ján Piecka.

Z Bečova bol v ruskom zajatí Ján Janečka, Ján Krnáč st. a Ján Škrečka. Títo sa po vojne vrátili. Vo vojne však padli Ján Jančo, Ondrej Jančo a Ondrej Hudec.

Zachovajme si úctivú pamiatku na tých, čo padli vo vojne, ale aj na tých, ktorým bola spôsobená nenahraditeľná strata a smútok za svojimi drahými.

Medzivojnové obdobie

Po skončení vojny pokojný život občanov narušil vpád maďarských bolševikov, ktorí chceli obsadiť Slovensko a pripojiť ho k Maďarsku.

7. júna 1919 maďarskí boľševíci dobyli Zvolen. Potom jedno krídlo postupovalo na Banskú Bystricu údolím Hrona, druhé údolím potoka Zolná cez Sebedín a Čerín. No čsl. armáda zastavila postup boľševikov pri Badí- ne. Od Mičinej cez Čerín postupoval s čsl. armádou plk. Maršan a bolševikov zahnali. Na ich zadný voj narazili až v Zolnej, ale aj odtiaľ ich po bojoch vyhnali.

Maďarskí boľševici, v snahe okupovať Slovensko, vo všetkých obciach, ktoré obsadili, zastrašovali občanov. V Sebedíne do nemilosti padla jedna občianka cigánskej príslušnosti, ktorú chceli obesiť. Keď sa dokázala jej nevina, dostala milosť.

Život za l. Československej republiky (ČSR) nebol ľahký, pracovitosť občanov však vedela zmenšovať ich útrapy. Muži hľadali prácu všade, kde sa len vyskytla. Mnohí odchádzali za prácou do miest, iní pracovali v lesoch a na poli. V období žatvy mnohí kosci chodili aj so žnicami na žatvy do južných oblastí v okolí Lučenca a Levíc. Tam spravidla za jednu desatinu úrody sa podieľali na žatve. Pred l. svetovou vojnou sa na takéto žatvy a iné pôdohospodárske práce chodilo ešte častejšie. Keď tam žatva skončila, pokračovali v žatve doma, kde práve začínali.

Za zmienku stojí spomenúť, že za l. ČSR sa v nedeľu schádzali na pobožnosti veriaci z kresťanských zborov a baptistov. Títo sa usilovali o život podľa vzoru prvých kresťanov v dobe apoštolskej. Viedli skromný život v odievaní i jedle, boli dôslednými abstinentmi, nefajčili a nenavštevovali svetské zábavy. Boli pracovití a ochotní pomôcť všetkým, ktorí pomoc potrebovali. Poznali, že viera bez skutkov je mŕtva. Viera v Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa ich napĺňala životným šťastím a optimizmom.

Vplyv tejto skupiny veriacich sa pozitívne odrážal na živote mnohých občanov, ktorí sa podľa ich príkladu usilovali rešpektovať vo svojom živote Božie zákony, ktoré sú nie na obmedzovanie, ale na usmerňovanie a ochranu života pred hriešnym životom a záhubou.

Druhá svetová vojna

Medzivojnové obdobie trvalo len 20 rokov. Hitler v roku 1938 začal nezmyselnú druhú svetovú vojnu, čo znova narušilo život občanov, ktorý sa pomaly zlepšoval. Mnohí chlapi museli narukovať a zrekvírované boli aj kone a povozy.

Narukovaní zo Sebedína: Juraj Škamla, Ján Ostrolucký, Ján Maľa, Ondrej Miškovský, Ján Kováč, Ondrej Kováč, Ondrej Maťa, Juraj Ostrolucký, Juraj Škrečko.

Narukovaní z Bečova: Ján Gombašan, Ondrej Koreň, Juraj Koreň.

Slovenské národné povstanie

Nesúhlas s vládnou politikou za Slovenského štátu po boku fašistického Nemecka vyvolávala stále väčšiu nespokojnosť.

Robotníci, ktorí chodili za prácou do miest, prinášali do obce správy o pripravovanom odboji.

Vyhlásenie Slovenského národného povstania bolo v oboch obciach prijaté s veľkým porozumením a spontánnou túžbou prispieť k porážke fašizmu.

Občania našej obce, ako aj všetci uvedomelí Slováci, sa ochotne zapojili do boja proti fašizmu, ktorý vyvrcholil vyhlásením Slovenského národného povstania. Niektorí občania narukovali, iní prešli k partizánom, ďalší sa zúčastňovali na výstavbe polného letiska na lúkach pri Zolnej. Obetavosť občanov sa prejavovala v stálej pomoci partizánom a vojakom, ktorí sa ocitli v nebezpečí. Obstarávali im civilné obleky a neraz aj dokumenty, preukazy a iné potreby.

Bojov v SNP sa zúčastnili zo Sebedína títo vojaci: Juraj Škamla, Juraj Ostrolucký, Ján Maľa, Ondrej Maľa, Ondrej Miškovský, Ján Kováč, Ondrej Kováč, Ján Ostrolucký a Juraj Škrečko.

Z Bečova boli narukovaní Ján Krnáč-Čerenko a Matúš Jančo.

Prechod frontu

Celú dolinu potoka Zolná, cestu do Čerína a odtiaľ na Banskú Bystricu Nemci húževnato bránili. Silné povstanie a guľometné hniezdo na obranu tejto cesty mali Nemci na vrchu Diel medzi Zolnou a Sebedínom. Aj na majeri Šípovce mali Nemci delá a odtiaľ s dobrým výhľadom ovládali celé široké okolie. Preto osloboditeľská rumunská a sovietska armáda postupovala na Sebedín od majera Šípovce. Po zlikvidovaní guľometného hniezda na Diele bola otvorená cesta od Zolnej.

V Sebedíne bolo 7 Nemcov a 3 delá u občana Maľu. Z majera Šípovce odvážali Nemci svojich ranených a pobitých cez Sebedín. Front sa tu držal tri týždne. Sebedín nebol za vojny tak poškodený ako Bečov, ale aj tu zanechala vojna svoje neblahé následky. V Bečove nezostal ani jeden dom nepoškodený. Viaceré domy vyhoreli úplne. Boli to najmä domy Ondreja Putiša, Jána Krnáča, Juraja Krnáča, Zuzany Krnáčovej a dom Anny Striebornej.

Počas prechodu frontu padli títo občania: Juraj Škrečko, Ondrej Kíšik, Ján Ľauka a Anna Maľová.

U Škrečkovcov bol sklad mín - 16 dební. Neskúsený mladý rumunský vojak pri manipulácii s týmito mínami spôsobil ich výbuch. Jeho zabilo, ale nikoho viac. Výbuch však zdemoloval celú dedinu.

Počas prechodu frontu u Ondreja Maľu ukrývali jedného Žida. Jeho manželka nestačila pred Nemcami ujsť z Hriňovej, Spomínaný Žid uprosil Ondreja Maľu, aby išiel pre jeho manželku do Hriňovej. Bolo treba ísť pomedzi nemecké bojové jednotky. Ondrej Maľa na koči s dvoma ženami sa dostal do Hriňovej a odtiaľ s tromi ženami späť do Sebedína. Bola to neobyčajná odvážnosť.

Po skončení vojny spomínaný Žid aj s manželkou z obce odišiel. Okrem toho v Sebedíne ukrývali ďalšie dve židovské rodiny, čo v danej situácii bolo veľmi riskantné.

Oslobodenie

Konečne 21. marca 1945 svitol túžobne očakávaný koniec bojov pri prechode frontu, ústup Nemcov a oslobodenie. Radosť z oslobodenia bola však tlmená nielen veľkým poškodením obce, ale aj stratou svojich zahynutých občanov ako obetí vojny. Ich pamiatku si zachováme živú aj pre budúce generácie, aby nenávideli vojnu a usilovali sa o mier vo svojom okolí a v celom svete.

Hneď po prechode frontu sa občania s plnou vervou pustili do záchrany toho, čo sa ešte dalo zachrániť. Bolo treba obrábať polia, čo sťažoval nedostatok ťažných zvierat i nedostatok mužov. Nemci pri ústupe zobrali zdravých mužov kopať pre nich zákopy a zrekvirovali aj mnoho dobytka.

Zamínované boli aj ústupové cesty, niektoré lúky i polia. Vojna spôsobila nevyčísliteľné škody na životoch a na majetku.

Založenie JRD (Jednotného roľníckeho družstva)

V nasledujúcich rokoch po februári 1948 sa začalo so socializáciou hospodárstva. Podstatným činom tu bola kolektivizácia poľnohospodárskej pôdy.

Láska občanov k vlastnej pôde živiteľke spôsobila, že s obavou prijímali nový spôsob hospodárenia. Do dediny sa hrnuli všelijakí agitátori, ktorí sa v pôdohospodárstve málo vyznali. Sľubovali ľuďom rozličné výho­ dy. No majitelia pôdy tejto agitácii odolávali, lebo v hospodárení na vlastnom poli videli záruku svojho, i keď veľmi skromného živobytia. Nakoniec dlhej agitácii, ba až zastrašovaniu podľahli a do JRD vstúpili.

Tak bolo v roku 1952 v oboch častiach obce založené JRD III. typu. Prvým predsedom JRD v Sebedíne bol Ján Maľa (Mesiarik), neskôr Ján Maľa (Murvanec). V Bečove túto funkciu vykonával Ján Krnáč (Bača). Začiatky boli veľmi ťažké. Prvý rok obrábali polia síce spoločne, ale tak ako v minulosti, koňmi a ručne, Nebolo hospodárskych strojov ani hospodárskych objektov. Odmena za prácu bola mizerná, ale ľudia aj tak pracovali. Bolo im ľúto nechať všetko zahynúť. Mnohí však odchádzali za prácou do miest. Úžitkovosť pôdy i dobytka bola slabá.

Kedže sľuby agitátorov pri zakladaní JRD sa nesplnili, štyria odvážni muži z Bečova sa vybrali hľadať pomoc a radu na ministerstvo do Prahy. Pracovníci okresu týmto odvážlivcom dlho nevedeli odpustiť tento čin a po važovali ich za nebezpečné živly proti socializmu.

Po Jánovi Krnáčovi funkciu predsedu JRD vykonával Ján Hudec a za ním Matúš Jančo. Zmena v prosperite družstva nastala, keď sa predsedom stal Pavel Balco z Radvane. Mal nielen organizačné schopnosti, ale aj potrebnú dávku smelosti v požiadavkách na Okresnom národnom výbore (ONV). Po zavedení pôdohospodárskych strojov sa zvýšila nielen kapacita výroby, ale aj životná úroveň družstevníkov. Po jeho odchode túto funkciu vykonávali Ján Krnáč-Čerenko a Juraj Hudec.

S podobnými problémami zápasilo aj JRD v Sebedíne. Spoločné problémy v oboch družstvách viedli k tomu, že sa v roku 1962 obe družstvá spojili - pod menom JRD 9. máj, obce Sebedín - Bečov. Jeho prvým predsedom sa stal Ján Ostrolucký. Od roku 1989 funkciu predsedu družstva zastával Ing. Milan Žilák.

V roku 1964 sa spojili aj obidve obce.

Zdroj: brožúra Doc. PhDr. Ján Halaja, CSc. ''Sebedín - Bečov''





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.