Sebedín - Bečov - Príroda

Sebedín - Bečov leží v južnej časti Zvolenskej vrchoviny v doline potoka Zolná. Prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch chotára tvoria sopečné treťohorné horniny. Prevládajú hnedé lesné pôdy. Nesúvislý lesný porast (dub, buk, jedľa, smrek) je len v južnej a východnej časti obce. Nadmorská výška obce v jej časti Sebedín je 365 m, v jej časti Bečov je v jeho strede 386 m a v jeho chotári 345 - 522 m.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť

Poloha a geologický pôvod

Spojená obec Sebedín-Bečov je skupinová cestná obec. Nachádza sa v južnej časti Zvolenskej kotliny v údolí potoka Zolná. Časť Sebedín leží v nadmorskej výške 365 m n. m. 17 km JV od Banskej Bystrice. Časť Bečov leží vo výške 386 rn n. m. 15 km JV od Banskej Bystrice. Najnižšie miesto v údolí, kde potok Zolná opúšťa chotár je 345 m n. m.

Najvyššie kopce v chotári zväčša nepresahujú 600 m výšku. Chochuľa má 486 m, Kostelec 522 m, Veličová 454 m, Ondrašová 570 m, Baba 414 m, Zálohy 439 m, Adamová 486 m, Valinga 483 m, Kopanice 449 m, Háj 455 m, Zadok 482 m, Borovina 398 m, Závada 386 m, Matiašová 482 m, Bočiny 503 m.

Vo Zvolenskej vrchovine dominuje Sládkovičom ospievaná Poľana vysoká 1458 rn. Bola vytvorená sopečnou činnosťou v mladších treťohorách (neogén). Patrí medzi najväčšie sopky v Európe. Stratovulkán Poľany sa prejavuje striedaním odolných andezitových príkrovov s vrstvami menej odolných materiálov - tufov a tufitov.

Lávové prúdy ako produkty sopečnej činnosti vytvorili teraz chránené prírodné výtvory ako je Kalamárka, Melichova skala, Jánošíkova skala, Zolniansky lahár a iné. Celé územie širokého okolia i chotára obce má neogénny treťohorný sopečný pôvod.

Zolniansky lahár južne od Sebedína nad osadou Rómov v neďalekom zolnianskom chotári predstavuje mohutný sopečný bahenný prúd, ktorý sa valil po svahoch stratovulkána Poľany, vyvrátil a prikryl tu lesný porast, z ktorého sa vytvoril drevný opál. Oddávna tu bol kameňolom, v ktorom sa ťažil sopečný tuf a slúžil ako výborný a ľahko opracovateľný stavebný kameň. Používali ho aj občania širokého okolia. Dosiaľ ho vidieť pekne okresaný na neomietnutých stenách stodôl. Je to chránený prírodný výtvor a cenná lokalita ako ojedinelý jav v Európe.

Na konci treťohôr sa v oblasti Poľany zakladala riečna sieť, ktorá ďalej formovala tvárnosť zemského povrchu. Vodné toky na vonkajších úbočiach Poľany tvoria centrifugálnu - rozbiehavú riečnu sieť.

Potok Zolná pramení v severnom predhorí Poľany ako dvojpotok Veľká Zolná a Malá Zolná, ktoré sa spájajú v Ponickej Hute do jedného potoka Zolná. Pri Dúbravici priberá ešte prítok Zolnica. Potok Zolná si prerazil cestu cez usadeniny sopečného bahna južným smerom.

Zaujímavé je, že potok Hučava (Očovka) v mladších treťohorách v pliocéne smeroval k Sebedínu a Čerínu. Zanechal po sebe vejár opustených dolín. Začiatkom pleistocénu (staršie štvrtohory) začala klesať Slatinská kotlina, a tak Hučava obrátila svoj tok na juh.

Klimatické podmienky

Chotár obce i širšie okolie má klimatické podmienky na rozhraní s oceánskym a kontinentálnym podnebím. Najteplejší mesiac je júl s priemernou teplotou 18,5 °C, najchladnejší je január s priemernou teplotou -4,5 °C. Celoročný priemer je 5 až 6 °C. Dlhodobý priemer zrážok ročne je 600 - 800 mm a za vegetačné obdobie 400 mm. Snehová prikrývka 25 až 50 cm býva 3-4 mesiace.

Na podnebie má veľý vplyv Zvolenská kotlina. Letá sú pomerne teplé. V jesenných mesiacoch a začiatkom zimy bývajú v údolí potoka husté hmly. V novembri často dochádza k tepelnej inverzii, keď hmly v údolí zotrvajú aj cez celý deň. Keďže územie chotára je otvorené smerom na sever, v zime a začiatkom jari vanú studené mrazivé vetry, ktoré neraz zničia aj kvety ovocných stromov. Pre tieto jarné mrazy sa nedarí dopestovať plody orecha vlašského.

Pôdy

Celková rozloha chotára je 1668 k. j., z toho časť Sebedín je 1097 k. j. a časť Bečov 571 k. j. Územie chotára tvorí prevažne odlesnený členitý pahorkatinný povrch so svahmi mierneho sklonu. Až 80 % povrchu je poľnohospodárska pôda, výrobný podtyp zemiakársko-pšeničný. Pestujú sa všetky druhy poľnohospodárskych plodín. Na nivách okolo potoka sú nivné pôdy vytvorené nánosmi. V stredných polohách sú pôdy hlinité a lesné. V najvyšších častiach chotára je oglejená pôda s množstvom skeletu.

Rastlinstvo

Chotár obce Sebedín-Bečov patrí do oblasti západokarpatskej flóry. Rozšírili sa tu teplomilné i chladnejšie horské druhy.

Súvislejšie porasty listnatých a ihličnatých drevín sa nachádzajú vo východnej oblasti chotára. Plocha zalesnenej pôdy sa zmenšuje na úkor ornej pôdy, lúk a pasienkov.

V nižších polohách prevládajú listnaté porasty, ako je dub zimný, letný i cerový, hrab obyčajný, breza bradavičnatá, lipa malolistá, javor mliečny, javor horský (klen), javor poľný (babyka), jarabina, mukyňa, brekyňa a hruška planá. V lesných porastoch je menej zastúpený buk lesný.

Krovinaté porasty tvorí lieska, hloh, trnka, baza čierna, borievka, tŕpka, bršlen, svíb, šíp, lykovec a drieň, dnes už zákonom chránený.

Vo vyšších polohách rastie borovica čierna, smrek obyčajný, jedlá bielokôra a zriedkavejší je smrekovec opadavý (červený smrek). Pri potokoch sa vyskytuje jelša lepkavá, topoľ, vŕba, rakyta, osika a tŕpka.

Z rastlín je zastúpený zvonček, králik, repík, kukučina, zbehovec, hadinec, silenka, divozel, šalvia, čistec, blen, ľuľok, skorocel, boľhoj, očianka, chrastavec, podbeľ, vranie oko, deväťsil, ľalia zlatohlavá (zákonom chránená), vstavač, marinka voňavá, kyslička, netýkavka, žerucha, pamajorán, ľubovník, mäta, nátržník, prvosienka, jahoda, černica, malina, deväťsil lekársky, horec, kýchavica, zemolez a iné.

V lesoch sa vyskytuje veľa húb.

Priemerný vek stromových porastov v lesoch je cca 150 rokov. Z ovocných stromov sa pestuje jabloň, hruška, čerešňa, višňa, slivka, zriedkavo moruša.

V neďalekej hore Diel v zolnianskorn chotári sa nachádza zvláštny úkaz metamorfózy či chiméry hraba obyčajného, ktorého konáriky na obvode koruny majú nielen plne vyvinuté hrabové listy, ale aj listy metamorfované, ktoré sa svojím okrajom veľmi podobajú dubovým listom. Je to ojedinelý úkaz v prírode.

Živočíšstvo

Menej výrazná členitosť chotára sa odráža aj na výskyte živočíchov. V lesoch žije jeleň, srnec, diviak, jazvec, ojedinele aj rys a medveď. Častejšia je mačka divá, kuna, veverica, tchor, lasica, líška a jež.

Z plazov je to jašterica, užovka, vretenica, slepúch, salamandra škvrnitá, z obojživelníkov skokan zelený a hnedý, mlok, ropucha a rosnička. V potokoch je to pstruh, jalec, vydra a iné. Starí občania spomínajú aj na vlkov spred l. svetovej vojny.

Z vtákov je častý drozd čierny, drozd plavý, drozd čvikotavý, drozd spevavý a drozd trskotový, ďateľ, glezg, kukučka, sýkorka, slávik, stehlík, strakoš, straka, vrana, kavka, krakľa belasá, sojka, jastrab, myšiak, sova, kuvik, sojka, jarabica, prepelica, pinka, škovránok, pipíška, dudok, lastovička, bocian a iné.

Zdroj: brožúra Doc. PhDr. Ján Halaja, CSc. Sebedín - Bečov