Sološnica - História

Obec je doložená z roku 1367 ako Zeleskut in vulgari teutonicali Pratunprun, neskôr ako Zyleskuth (1371), Solossnicza, (1773); po maďarsky Széleskút; po nemecky Breintenbrunn.

Mladopaleolitická osada, sídlisko eneolitické a zo strednej doby bronzovej.

Obec vznikla vnútornou kolonizáciou začiatkom 14. storočia. Patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, v roku 1553 Serédyovcom, potom panstvu Plavec-Malacky.

V roku 1553 mala obec 16 port, v roku 1720 mala mlyn a 52 daňovníkov, v roku 1828 mala 205 domov a 1484 obyvateľov. V 18. storočí tu pracovala papiereň. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, zhotovovaním dreveného riadu, ktorý predávali na okolí, tkáčstvom a kožušníctvom. V 19. storočí tu pracovala pálenica, založili panský majer.

Za I. ČSR pracovalo veľa obyvateľov v lesoch. Zachovala sa výroba dreveného riadu, pálenie vápna a tkáčstvo. V roku 1936 došlo k zosuvu pôdy.

JRD (Jednotné roľnícke družstvo) založené v roku 1951 prešlo do ŠM (Štátneho majetku). Časť obyvateľov dochádzala za prácou do Bratislavy, Malaciek, Senice, do Čiech a na Moravu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť