Spišské Podhradie - História

Osídlenie nastalo v eneolite – jaskynné sídlisko na Dreveníku s nálezmi kanelovanej keramiky, sídlisko zo staršej doby bronzovej a z doby rímskej. Obec je doložená z roku 1249 ako Villa Saxonum sub castro, neskôr ako Suburbium (1268), Villa Saxonum de Suburbio (1274), Kirchdorf (1321), Varalia, Kyrchdorff (1328), Suburbium, castri Scepusiensis vulgoVaralia (1412), Podhradze (1786), Spišské Podhradie (1920); maďarsky Szepesváralja; nemecky Kirchdrauf, Kirchdorf; latinsky Scepulsium.

Spišské Podhradie bolo v 12. storočí podhradím Spišského hradu, ktorý sa v 1. polovici 13. storočia vyvinulo na samostatné, od hradu nezávislé mestečko. Spomína sa v roku 1249 v metačnej listine Jablonova. Patrila do Spoločenstva spišských Sasov, v roku 1321 sa uvádza ako mesto.

V roku 1385 vznikol cech súkenníkov a farbiarov, remeslá mali vysokú úroveň. Kráľ Žigmund v roku 1412 založil Spišské Podhradie Poľsku. Záloh ochránil mesto pred násilnosťami vojska a hradného panstva. V roku 1456 dostalo trhové právo.

V 16. storočí vznikli ďalšie cechy: v roku 1538 obuvnícky, v roku 1550 krajčírsky a v roku 1595 mäsiarsky. V roku 1614 sa tu konala evanjelická cirkevná synoda a v roku 1671 zasadalo tzv. judicium compositum, ktoré vykázalo z 13 spišských miest evanjelických duchovných.

V 18. storočí sa obyvateľstvo zaoberalo okrem poľnohospodárstva pálením liehu, výrobou piva a plátna, ako aj remeslami (obuvníci čižmári, kožušníci, farbiari, mäsiari).

V rokoch 1778 - 1876 mesto patrilo do Provincie XVI. spišských miest. V roku 1828 malo 3140 obyvateľov. Sídlom okresu bolo v rokoch 1852 – 54 a od roku 1894. V roku 1894 bolo napojené na košicko–bohumínsku železničnú trať.

V roku 1876 tu vznikol Juhospišský úverný ústav, v roku 1895 vápencový kameňolom a tehelňa, v roku 1896 spotrebné družstvo, v roku 1904 parný mlyn a píla, v roku 1913 Hartmattova továreň na elektrické zváranie. Mesto sa stalo známym výrobou vynikajúcich spišských párkov.

Po roku 1918 bolo Spišské Podhradie mestom s prevažne drobnou remeselnou výrobou (čižmári, údenári, kachliari, krajčíri, mäsiari). Do roku 1949 bolo sídlom okresného súdu. Boli tu dve píly, 9 mlynov a tehelňa.

V roku 1924 tu bol štrajk drevorobotníkov. Na Dreveníku sa lámal spišský travertín, bol tu závod Kameňopriemyselu. Po roku 1945 bola otvorená bryndziareň. Bola tu aj sušiareň zemiakov a mlieka. Obyvatelia pracovali väčšinou v miestnych podnikoch, poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve, časť v Levoči a Krompachoch.

V roku 1948 bola pripojená k Spišskému Podhradiu Spišská Kapitula:

Obec je doložená z roku 1920 ako Kapitula, neskôr ako Spišská kapitula (1927; maďarsky Szepeshely, Szepesikáptalan; nemecky Zipser Kapitel; latinsky Mons Sancti Martini.

Od polovice 13. storočia bola sídlom spišského prepošstva, kapituly, vierohodným miestom a od roku 1776 bola sídlom Spišského biskupstva. Spišská Kapitula bola strediskom panstva, ktorému patrili obce Arnutovce, Buglovce, Čenčice, Janovce, Katún, Machalovce, Klčov, Kolačkov, Letanovce, Ordzoviany, Spišský Hrhov a Veľký Lipník.

Obec sa vyvinula okolo kostola v 12. storočí. Karol Róbert ju vyňal v roku 1323 spod právomoci župy, v rokoch 1662 – 1665 bola obohnaná hradbami a vyvíjala sa ako mestečko. V roku 1787 mala Spišská Kapitula 28 domov a 207 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 201 obyvateľov. Tvorili ho členovia kapituly a služobníctvo, ktoré pracovalo na cirkevných majetkoch.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť