Stará Ľubovňa - História
Obec vznikla na zákupnom práve koncom 13. storočia. Obec je doložená z roku 1292 ako Libenow, neskôr ako Lublow (1299), Olyblyo, Olyblio, Oliblyo, Oliblio (1408), Lubowná (1808); maďarsky Ólubló; nemecky Altlublau.
V roku 1292 bola obec povinná pomáhať Podolíncu pri oprave hradieb. V roku 199 rozhodoval o jej desiatku spišský prepošt. Český a poľský kráľ Václav ju daroval Görgeyovcom.
Hrad Ľubovňa vznikol v 2. polovici 13. storočia ako pohraničný strážny hrad. K hradu patril majer s pivovarom a panstvo. Pozostávalo z obcí a osád Chmeľnica, Nová Ľubovňa, Jakubany, Litmanová, Kamienka, Jarabiná, Krompachy, Kremná, Hraničné, Pilhov, Sulín, Kače, Forbasy, Mníšek nad Popradom.
Začiatkom 14. storočia sa ho zmocnil Matúš Čák, v rokoch 1412 – 1772 bol daný do zálohu Poľsku. Po jeho navrátení do Uhorska boli v ňom najprv kasárne, potom sklady. V roku 1882 ho mesto predalo poľskému grófovi Zamojskému.
Po vypuknutí SNP (Slovenského národného povstania) tu Gestapo väznilo antifašistov a viacerých z nich zavraždilo. V roku 1342 Stará Ľubovňa nadobudla právo na výročný trh. Kráľ Ľudovít ju v roku 1364 povýšil na slobodné kráľovské mesto na základe košického práva.
V erbe malo sv. Mikuláša. Kráľ Žigmund dal mesto v roku 1412 do zálohu Poľsku. Stalo sa centrom 16. založených spišských miest. Na hrade sídlil poľský gubernátor a odtiaľ administratívne a i hospodársky spravoval celé založené územie. Bolo tu sídlo tridsiatkového úradu. Obyvateľstvo sa zaoberalo obchodom, významné bolo oslobodenie od polovice cla v okolí Krakova z roku 1414. Známi boli aj remeselníci, najmä tkáči, garbiari, modrotlačiari, klobučníci, kožušníci. Drevo sa po Poprade plavilo do Gdaňska.
Koncom 18. storočia mesto upadlo, zanikli viaceré remeslá. V rokoch 1778 – 1876 patrila Stará Ľubovňa do Provincie XVI. spišských miest. V roku 1828 mala 1990 obyvateľov, z toho iba 24 remeselníkov.
V roku 1873 vznikla Roľnícka obchodná banka, v rokoch 1871 – 1909 spotrebné a úverové družstvo, v roku 1911 Staroľubovenská vidiecka ľudová banka, v roku 1906 si garbiari založili družstvo na obstarávanie surovín. Kežmarská textilka tu mala filiálku.
V roku 1918 obec obsadili poľské vojská. Za I. ČSR tu pracovalo veľa remeselníkov (farbiari, garbiari, obuvníci, klampiari, kováči stolári, murári. Miestni ilegálni pracovníci sprostredkovávali prechody do Poľska a ZSSR a z Poľska do Maďarska. Zaobstarávali pre partizánov zbrane a všestranne im pomáhali. Na okolí sa odohralo viacero bojov s fašistami. Stará Ľubovňa bola oslobodená 25.1.1945.
Do roku 1960 a od roku 1968 je sídlom okresu. Vybudoval sa tu priemysel (skrutkáreň, Vzorodev, tehelňa, mliekáreň, Tatranský podnik MH) a nové obytné štvrte.
V roku 1966 otvorili dopravu na novovybudovanej železničnej trati Podolínec-Orlov. Obyvatelia pracovali v miestnom priemysle, Štátnych lesoch, ČSAD (Československej autobusovej doprave) a v poľnohospodárstve.
Podsadek:
Obec je doložená z roku 1342 ako Szadek, neskôr ako Podsádek a Ľubovenský Zamok (1920); maďarsky Szadeklublóvár, Lublováralja.
Osada sa vyvíjala ako podhradie. V roku 1828 mala 7 domov a 63 obyvateľov.
Od polovice 19. storočia bola samostatnou obcou. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
V roku 1964 bola pričlenená k Starej Ľubovni.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|