Štiavnické Bane - História

Prvá písomná zmienka o obci Štiavnické Bane sa datuje do roku 1352, kedy sa obec nazývala Sygluspergh. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1388 je písomne doložený názov Pergh, z roku 1457 Sigelsperg, z roku 1559 Pergh, z roku 1173 Pergh, z roku 1808 Pjark, z roku 1920 Piarg, z roku 1948 Štiavnické Bane; po maďarsky sa nazývala Hegybánya, po nemecky Siglisberg, Siegelsberg, Windschacht, Johannesberg, Perg.

Obec bola baníckou obcou od polovice 14. storočia, kedy patrila panstvu Šášov. Doložená je v roku 1352. V 16. – 17. storočí ju viackrát poškodili turecké nájazdy. V roku 1715 mala 68 domácností, z čoho 52 rodín bolo baníckych, dve kožušnícke a dve čižmárske. V roku 1828 mal Piarg 114 domov a 695 obyvateľov. Tri vodné nádrže v chotári slúžili potrebám baníctva a hutníctva. Obec bola sídlom banského úradu a lesnej správy. Obyvatelia boli baníci, hutníci, pracovali v lesoch. V roku 1773 tu založili hieronymitáni kláštor. Za I. ČSR väčšina obyvateľov pracovala v banskom priemysle, ostatní v poľnohospodárstve. Obyvatelia podporovali partizánov na okolí. V roku 1957 bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD), ktoré v roku 1960 prešlo do Štátneho majetku Banská Štiavnica. Väčšina obyvateľov pracovala v priemysle v Banskej Štiavnici a v Banskej Belej.

Do roku 1960 obec patrila pod Hontiansku župu, okres Banská Štiavnica, kraj Banská Bystrica. Po roku 1960 patrila pod okres Žiar nad Hronom, kraj Stredoslovenský. V súčasnosti patrí pod okres Banská Štiavnica, kraj Banskobystrický.

Vindšachta: Pôvodne banská osada mesta Banská Štiavnica, v 18. - 19. storočí ulica Banskej Štiavnice, v 16. - 17. storočí bola opevnená proti Turkom. Z roku 1814 je doložený štrajk tunajších baníkov.

Dolný a Horný Fuchsloch: Doložené sú ako banské osady mesta Banská Štiavnica.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť