Štítnik - História

Prvá písomná zmienka o obci Štítnik sa datuje do roku 1243 kedy sa nazývala Chitnek. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1258 je písomne doložený názov Chytnuk, z roku 1291 Csethnik, z roku 1294 Sytnik, z roku 1330 Olcythnuk, z roku 1331 Schithenik, z oku 1773 Cžitnik, z roku 1920 Štitník, z roku 1927 Štítnik. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Csetnek.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský.

Obdobie feudalizmu a kapitalizmu: Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243, keď ho Belo IV. daroval Detrichovi a Filipovi Bebekovi, jeho vznik však spadá do predošlých storočí. Rozvoj mu zabezpečila ťažba železa a hámre. Štítnik dostáva v roku 1320 právo mýta a jarmoku, v roku 1328 krupinské mestské právo, v roku 1378 aj právo meča. Erb Štítnika poukazuje na hámorníctvo. Pozostáva z nákovy, kladiva a klieští a pochádza zo 14. storočia. Bebekovci si pri meste na rovine medzi močiarmi postavili hrad, ktorý vlastnili až do vymretia v roku 1594, po nich tam vládli Bakosovci až do roku 1666. V roku 1427 bolo v Štítniku 67 port. Rozmach mesta prerušili turecké vpády, Štítnik sa stal poplatný Turkom, mor v roku 1555 a v roku 1709 – 1710 si vyžiadal 1700 obetí. V meste sa rozvíjali remeslá, v 17. storočí tu mali cechy obuvníci, čižmári, krajčíri, mäsiari a gombikári. Časť obyvateľstva obchodovala so železom, ktoré sa tu vyrábalo, s obilím, vínom, slaninou, ako aj s tabakom, ktorý sa tu pestoval. Mária Terézia výsady mestečka v roku 1759 zrušila, ale Jozef II. v roku 1781 a Leopold II. v roku 1791 ich opäť potvrdili. Žilo tu hodne zemanov, ktorí žili z remesiel a stavali si meštianske domy – kúrie. V roku 1837 mal Štítnik 2274 obyvateľov. V roku 1883 sa utvorila účtová spoločnosť Concordia, ktorá tu vlastnila 2 vysoké pece a viacej hámrov spracúvajúcich rudu z Hrádku, v roku 1832 vznikla aj továreň na medený plech, železiarske závody postupne zanikli začiatkom 20. storočia.

Za 1. ČSR ( Československej republiky ) bol Štítnik poľnohospodársko – remeselníckou obcou. Za účasť v SNP bol vyznamenaný Pamätnou medailou SNP.

Trnová : Vznikla asi v 13. storočí. Spomína sa v roku 1318 ako vlastníctvo Bebekovcov zo Štítnika. Zanikla v 16. storočí.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť