Svätý Jur - História

Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína v roku 1209 akoZengurg, v roku 1216 Sengurg, v roku 1278 Sanctus Gergius, v roku 1459 od Swateho Girzie, v roku 1773 Sw. Jur, v roku 1960 Jur pri Bratislave, v 90. rokoch 20. storočia opäť premenovaný na Svätý Jur, maďarsky Szentgyörgy, Nestich,Sentgyörgyújtelep, nemecky Sankt Georgen, Sanct Georgen, latinsky Danum Sancti Georgii. V chotári sa vyvinula obec Neštich , je doložená v roku 1557 akoWyffalw, roku 1773 Nestich, nemecky Neustit.

Hradisko nad Neštichom, osídlenie z doby hallštattskej, veľkomoravské hradisko. Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína, keď ho kráľ daroval Šebušovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu za Svätého Jura a Pezinka. Fara sa spomína v roku v roku 1271. Prvá zmienka o svätojurskom hrade (castrum de Sancto Georgio) je z roku 1217, ale nie je známe, či išlo iba o hradisko, alebo už o hrad Biely Kameň. Tento bol sídlom svätojurských grófov, v roku 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v roku 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v roku 1575 ho dostal do zálohu Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illésházyovci, od roku 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v roku 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v roku 1609 do kaštieľa vo Svätom Jure. Panstvu patrili obce Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatné, Dolné Saliby, Čataj, Kráľová pri Senci, Nová Ves pri Dunaji, Ivanka pri Dunaji, Malá Paka, Horný Štál, Dolný Náražd, časť obcí Horné Mýto, kalinkovo, Nová Lipnica, Nové Košariská, Sklenárovo, Ohrady, Štvrtok na Ostrove, Tomášov, Most na Ostrove a Malinovo. V roku 1722 vzniklo vyčlenením panstvo Kráľová pri Senci, v roku 1798 panstvo Dolný Náražd a už or roku boli odčlenené časti spomínaných obcí do panstva malinovo (Eberhard) Po týchto zmenách sa zvyšok panstva (Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatno) v polovici 19. storočia spojil s panstvom Pezinok. V 13. storočí ho dodídlili nemeckí hostia. V roku 1270 sa spomínajú vinohrady, ktoré sú však staršieho pôvodu. Vinohradníctvo bolo hlavným zamestnaním. Ľudovít I. udelil Svätému Juru právo výročných jarmokov, Ľudovít II. ho v roku 1525 oslobodil od mýta (v celom Uhorsku). Zemepáni obyvateľstvo mestečka utláčali, preto sa títo usilovali vymaniť spod zemepanskej závislosti. Matej II. vyčlenil mestečko v roku 1615 z panstva Svätý Jur a udelil mu odmenu, mesto mu bolo povinné dodávať na kráľovský dvor víno. Ferdinand III. v roku 1647 potvrdil Svätému Juru výsady a povýšil ho medzi slobodné kráľovské mestá. V rokoch 1603 – 54 si mesto postavilo hradby.

Okrem vinohradníctva sa rozvíjali remeslá združené do cechov ( 1636 tkáči, 1646 čižmári, 1647 mäsiari, 1648 debnári, 1650 kováči, 1651 murári, 1693 kováči, neskôr kováči a kolári mali spoločný cech s Pezinkom)

V roku 1663 Turci Svätý Jur vypálili, o ľudí zabili a 500 odvliekli do zajatia. Začiatkom 18. storočia pustošili masto vojská Františka Rákócziho II. Živelné pohromy postihli mesto v roku 1728, keď takmer vyhorelo a v roku 1744, keď topiaci sa sneh zničil vinohrady.

V 19. storočí malo mesto vinohradnícko – remeselnícky ráz. V roku 1848 vznikali živelné nepokoje. Rozvoj obchodu s vínom podporilo napojenie Svätého Jura konskou železnicou na Bratislavu v roku 1840. V roku 1889 tu Karol Drächsler postavil továreň na výrobu zariadenia železničných vagónov. Obyvatelia sa aj po roku 1918 zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po II. svetovej vojne bolo nemecké obyvateľstvo vysídlené.