Teplička nad Váhom - História

Na území dnešnej obce Teplička nad Váhom bolo sídlisko púchovskej kultúry z prelomu letopočtu, mohylové násypy asi z doby veľkomoravskej. Na Straníku bolo osídlenie v eneolite, sídlisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, púchovskej kultúry z doby hallštattskej a slovanské z 9. storočia. Obec je nepriamo doložená z roku 1235, priamo z roku 1267. Názov obce je doložený z roku 1267 ako Toplucha, z roku 1332 ako Toplisa, z roku 1438 ako Teplicza, z roku 1598 ako Theplicza, z roku 1786 ako Tepla, z roku 1920 ako Teplička, z roku 1927 ako Teplička nad Váhom, maďarsky Teplicska, Vágrapolca.

Obec patrila panstvu Varín, neskôr Strečnu, v roku 1403 prešla na zákupné právo. V 17. storočí sa stala sídlom panstva Strečno, po jeho rozdelení sídlom teplickej časti panstva. Patrila Lőwenburgovi, Windischgrätzovi, Sinovi. V roku 1737 dostala trhové a jarmočné právo, v roku 1767 založili manufaktúru na súkno. V roku 1598 mala obec 55 domov, v roku 1720 mala 2 mlyny a 12 daňovníkov, v roku 1784 mala 111 domov, 141 rodín a 728 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 873 obyvateľov. Pracovali v lesoch, spracúvali drevo. V roku 1912 vznikla skláreň na výrobu chemického skla. Po roku 1918 bola Teplička nad Váhom poľnohospodárskou obcou. V roku 1925 skláreň zanikla. Za I. ČSR bola v obci vojenská strelnica, stredisko pre bezmotorové lietanie, závod na opravu lietadiel. V obci bola rozšírená výroba plátna a pokrovcov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť