Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina
Terchová

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Virtuálna prehliadka

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Terchová - Kultúrne dedičstvo


Pamiatky

Kostol rímskokatolícky z konca 17. storočia spustnutý
Kostol nový z roku 1938, projektovaný M. M. Harmincom
Pamätná tabuľa a pamätná izba Jura Jánošíka

Významné osobnosti

Rodisko:

Juraj Jánošík (1688 – 1713), ľudový hrdina
František Adam Kollár (1718 – 1783), pedagóg, historik

Pôsobisko:

Viliam Chmeľ (1917 – 1961), maliar, grafik, pôsobil tu v rokoch 1951 - 1957

Tradície

V obci sa nachádza potočná radová zástavba, v chotári kopanice. Z 19. storočia sa na kopaniciach zachovali zrubové trojpriestorové domy, často podpivničené so sedlovou strechou. Hospodárske stavba sú voľne rozostavené. Portály domov s vročením a vruborezovou výzdobou. V chotári sú maštale pre letný chov (choľvarki), používali ich aj po kolektivizácii.

V niektorých osadách (Biely Potok, Štefanová) sa značná časť mužov špecializuje na ovčiarske práce. Za pastierov odchádzali aj na družstvá a na štátne majetky severného a západného Slovenska.

Ešte v prvej polovici 20. storočia bolo rozšírené paličkovanie čipiek, tkanie plátna a súkna i šitie súkenných odevných častí. V obci boli dve valchy na súkno a mangeľ na plátno. Ešte v polovici 20. storočia sa zachovali početné úkony tradičného rodinného, výročného i pracovného zvykoslovia (koledovanie na Štedrý deň, vitie vencov na Jána a podobne). Variant ľudového odevu - Dolný Vadičov. Od neho sa odlišuje zásterou, živôtikom a najmä ženským čepcom.

Mužský odev: plátenné gate, košeľa bez výšivky so stojatým golierom, súkenné biele nohavice s dvoma rázporkami, remeň, vesta (kabatek, lajblík), kožúšok (brusliak). V zime nosili trojštvrťový hnedý kožuch, kimonová huňa. Obúvali si krpce, súkenné kapce (kopitcá), baganče. Na hlave nosili malý nízky klobúk s dohora vyhnutou strieškou alebo hnedú koženú čiapku.

Ženský odev: spodník, oplecko (košieľka), sukňa (šorc) je zošitá so živôtikom (lajblíkom), pracovná zástera alebo sviatočná zástera, šatka. Na hrdlo sa viazala trojuholníková kosička (skosa). V zime nosili trojštvrťový biely kožuch, krátku súkennú halenu alebo priliehavé kabátiky. Obúvali si krpce, mäkké čižmy a vysoké súkenné papuče. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, naprostriedku hlavy pútec. Vydaté ženy si omotali vlasy okolo hlavy a podložili podložkou (choľma) zo slamy a plátna. Od polovice 20. storočí sa už podložka nenosí. Na účes si kládli jednodielny čepiec. Na čepiec sa uväzoval obdĺžnikový pás plátna (podvika) alebo veľká štvorcová šatka.

Bola tu rozšírená výroba bezdierkových a pastierskych píšťal, výroba a úprava sláčikových nástrojov, tzv. malých basičiek. Tradičné ľudové piesne: uspávanky, krstinové, svadobné, na vohľadoch, rázovité piesne pri muzike, pri vysádzaní lesa, pri stavaní májov, na Jána, pri kosbe, pri hrabaní, žatevné a dožinkové, typické valasko-zbojnícke piesne s rázovitým prednesom vo vysokých hlasových polohách, piesne o Jánošíkovi, regrútske, vojenské, pri priadkach, koledné. Charakteristický dvoj-, troj-, ojedinele štvorhlas. Z tradičných tancov: starosvetský čardáš, lopatkový tanec, prelamovaný, odzemok. Súčasťou tradície je malá sláčiková hudba, ktorá sa ochotnícky venuje až niekoľkým desiatkam rodín. Vo Vrátnej doline bývajú folklórne slávnosti s akcentovaním jánošíkovskej tradície.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.