|
|
Terchová - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímskokatolícky z konca 17. storočia spustnutý
Kostol nový z roku 1938, projektovaný M. M. Harmincom
Pamätná tabuľa a pamätná izba Jura Jánošíka
Významné osobnosti
Rodisko:
Juraj Jánošík (1688 – 1713), ľudový hrdina
František Adam Kollár (1718 – 1783), pedagóg, historik
Pôsobisko:
Viliam Chmeľ (1917 – 1961), maliar, grafik, pôsobil tu v rokoch 1951 - 1957
Tradície
V obci sa nachádza potočná radová zástavba, v chotári kopanice. Z 19. storočia sa na kopaniciach zachovali zrubové trojpriestorové domy, často podpivničené so sedlovou strechou. Hospodárske stavba sú voľne rozostavené. Portály domov s vročením a vruborezovou výzdobou. V chotári sú maštale pre letný chov (choľvarki), používali ich aj po kolektivizácii.
V niektorých osadách (Biely Potok, Štefanová) sa značná časť mužov špecializuje na ovčiarske práce. Za pastierov odchádzali aj na družstvá a na štátne majetky severného a západného Slovenska.
Ešte v prvej polovici 20. storočia bolo rozšírené paličkovanie čipiek, tkanie plátna a súkna i šitie súkenných odevných častí. V obci boli dve valchy na súkno a mangeľ na plátno. Ešte v polovici 20. storočia sa zachovali početné úkony tradičného rodinného, výročného i pracovného zvykoslovia (koledovanie na Štedrý deň, vitie vencov na Jána a podobne). Variant ľudového odevu - Dolný Vadičov. Od neho sa odlišuje zásterou, živôtikom a najmä ženským čepcom.
Mužský odev: plátenné gate, košeľa bez výšivky so stojatým golierom, súkenné biele nohavice s dvoma rázporkami, remeň, vesta (kabatek, lajblík), kožúšok (brusliak). V zime nosili trojštvrťový hnedý kožuch, kimonová huňa. Obúvali si krpce, súkenné kapce (kopitcá), baganče. Na hlave nosili malý nízky klobúk s dohora vyhnutou strieškou alebo hnedú koženú čiapku.
Ženský odev: spodník, oplecko (košieľka), sukňa (šorc) je zošitá so živôtikom (lajblíkom), pracovná zástera alebo sviatočná zástera, šatka. Na hrdlo sa viazala trojuholníková kosička (skosa). V zime nosili trojštvrťový biely kožuch, krátku súkennú halenu alebo priliehavé kabátiky. Obúvali si krpce, mäkké čižmy a vysoké súkenné papuče. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč, naprostriedku hlavy pútec. Vydaté ženy si omotali vlasy okolo hlavy a podložili podložkou (choľma) zo slamy a plátna. Od polovice 20. storočí sa už podložka nenosí. Na účes si kládli jednodielny čepiec. Na čepiec sa uväzoval obdĺžnikový pás plátna (podvika) alebo veľká štvorcová šatka.
Bola tu rozšírená výroba bezdierkových a pastierskych píšťal, výroba a úprava sláčikových nástrojov, tzv. malých basičiek. Tradičné ľudové piesne: uspávanky, krstinové, svadobné, na vohľadoch, rázovité piesne pri muzike, pri vysádzaní lesa, pri stavaní májov, na Jána, pri kosbe, pri hrabaní, žatevné a dožinkové, typické valasko-zbojnícke piesne s rázovitým prednesom vo vysokých hlasových polohách, piesne o Jánošíkovi, regrútske, vojenské, pri priadkach, koledné. Charakteristický dvoj-, troj-, ojedinele štvorhlas. Z tradičných tancov: starosvetský čardáš, lopatkový tanec, prelamovaný, odzemok. Súčasťou tradície je malá sláčiková hudba, ktorá sa ochotnícky venuje až niekoľkým desiatkam rodín. Vo Vrátnej doline bývajú folklórne slávnosti s akcentovaním jánošíkovskej tradície.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|