Topoľčianky - Príroda

Topoľčianky ležia na severovýchode Žitavskej pahorkatiny v doline potoka Leveš a Hostianskeho potoka a na svahoch Tríbečských vrchov. V strede obce je nadmorská výška 220 m n. m., v chotári 220 – 700 m n. m. Pahorkatinný chotár tvoria žulové horniny, druhohorné kremence, bridlice, andezitové tufy a mladotreťohorné íly (surovina pre tehliarsky priemysel). Je zalesnený listnatým lesom (dub, cer, breza, hrab a buk). Má illimerizované a hnedé lesné pôdy. Na území obce je Veľká topoľčianska obora s výskytom daniela a Zubria obora na rozlohe 133 ha založená v roku 1957 pre ochranu a rozmnožovanie zubrov. V pahorkatine žije hlavne bažant a v nížine jarabica. V obci je prírodný park, ktorého základy upravil a doplnil sentimementálnymi prvkami na pozvanie grófa Keglevicha J. Gillemot po roku 1840. K významnému rozšíreniu parku došlo v rokoch 1900 – 1905, keď na žiadosť arcikniežaťa Jozefa Augusta vysadil V. Strnad povestnú aleju červených bukov a vytvoril na mieste niekdajšieho majera dendrologickú partiu.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť