|
|
Uzovský Šalgov - História
Osídlenie nastalo v neolite – sídlisko bukovohorskej kultúry, eneolit. s kanelovanou keramikou a mohylové násypy. Obec je doložená z roku 1314 ako Nassfeu, neskôr ako Naasfeu et. alebo Totthfalu (1323), Solgou (1348), Salgov et. alebo Totfalu (1370), Usowsky Salgow (1773), Uss Schalgo (1786), Šalgov (1920), Uzovský Šalgov (1927); maďarsky Úszsalgó, Pusztasalgó.
Obec patrila Tekulovcom. V roku 1427 ma 19 port. Zemepánmi boli Uszovci, v 19. storočí Semseyovci a Péchyovci. V roku 1787 mala obec 34 domov a 200 obyvateľov, v roku 1828 mala 49 domov a 390 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Počas bojov medzi maďarskou Červenou armádou a československým vojskom v roku 1919 bola obec vypálená.
Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali ovocinárstvom, chovom dobytka, sezónnou prácou v lesoch a okrem toho pracovali ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku Péchyho.
V decembri 1920 sa zúčastnili na generálnom štrajku. V roku 1934 v chotári obce zriadili vojenskú strelnicu. JRD (Jednotné roľnícke družstvo) bolo zriadené v roku 1959. V obci bol v prevádzke hydinársky závod.
Obyvatelia pracovali v miestnom JRD a hydinárskom závode, časť v priemyselných podnikoch v Sabinove a Prešove.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|