Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto, Liptovský Mikuláš, Martin, Námestovo, Ružomberok, Turčianske Teplice, Tvrdošín, Žilina
Vasiľov

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Cirkevné dejiny

Fotogaléria

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Vasiľov - Cirkevné dejiny


Vo svojich prvopočiatkoch, po stránke náboženskej, patrila obec ku katolíckej fare v Dubovej. Bolo to ešte predreformačné obdobie. Zemepán Juraj Thurzo, ktorý bol aj patrónom farností, založil v roku 1594 faru v Lokci. K tejto farnosti boli pričlenené obce Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Breza, Krušetnica, neskôr aj ďalšie obce.

Juraj Thurzo vyčlenil pre faru v Lokci jednu celú raľu a tiež určil povinnosti poddaných, ktoré boli povinní vykonávať na farských pozemkoch. Súčasne s farou vznikla aj škola.

Okolo polovice 16. storočia bol v Lokci postavený drevený kostol v rustikálnom slohu. Nesporne sa na jeho výstavbe podieľali obyvatelia Vasiľova. V roku 1655 bol tento kostol prevezený do Babína, kde stál až do začiatku 30-tych rokov 20. storočia.

V Lokci bol začiatkom päťdesiatych rokov 17. storočia postavený murovaný kostol. Dokončený bol počas pôsobenia správcu fary Mikuláša Clementisa v rokoch 1554 - 1660. V priebehu rokov sa vo farnosti vystriedal celý rad správcov.

V lokčianskej farnosti zažili obyvatelia Vasiľova neraz ťažké časy. V roku 1784 zachvátil Lokcu ničivý požiar. Zhorel aj kostol a roztavili sa aj vežové hodiny. Aj obyvateľom Vasiľova nezostávalo iné, len prispievať materiálne aj finančne.

V cirkevnom živote sa okrem spomínaných významných udalostí udiali aj ďalšie. 17. júna 1979 Novokňaz Jozef Knápik slúžil v miestnom kostole prvú omšu. V dejinách obce to bol prvý katolícky kňaz. Do obce sa zišlo veľa veriacich aj z okolia. Obec bola preplnená osobnými automobilmi. Dňa 19. 3. 1995 sa konalo mimoriadne zasadanie Obecného zastupiteľstva vo Vasiľove. Jediným bodom programu bolo udelenie Čestného občianstva obce Vasiľov profesorovi Jozefovi Sobotovi za pôsobenie v obci na poli duchovného života, najmä za prácu s mládežou. Udelenie čestného občianstva sa uskutočnilo v dočasnom kostole (kultúrny dom) bezprostredne po sv. omši, za účasti veriacich z obce.

 

 Výstavba kostola

Vlastný kostol si obyvatelia Vasiľova začali stavať vo veľmi zložitých rokoch hospodárskej krízy, v 30-tych rokoch 20. storočia. Základný kameň položili na jar 1933 a už v októbri toho istého roka sa v ňom konali pobožnosti. Stavali ho z kameňa. ktorý v zimných mesiacoch vozili na saniach z kameňolomu v Breze. Výstavbu viedol Michal Puk zo Štefanova.

O výstavbe kostola sa uvažovalo už skôr, no roku 1931 sa začalo hovoriť o konkrétnych záležitostiach. Obec vtedy patrila do farnosti v Lokci. O finančnú pomoc požiadali aj amerických občanov, ktorí mali svoje korene v tomto kraji. Hrubá stavba bola dokončená v októbri 1933. Oltár v roku 1934 postavil Leonard Dlugolinský. Osadené v ňom boli relikvie sv. Ondreja a Benedikta, ktoré daroval biskupský úrad. Organ darovala farnosť z Hostiji. Pôvodne v ňom boli mechy na nožný pohon. Ornáty, štóly, pluviáty i iné potrebnosti darovali viaceré farnosti. Krížovú cestu zakúpil Jozef Bombiak a Gabriel Lipničan, kalich poslala z New Yorku Mária Cíbiková aj s bielym ornátom.

V novopostavenom kostole spočiatku bývali bohoslužby len na veľké sviatky - Vianoce, Veľkú noc a keď bol odpust. Taká bola situácia až do roku 1969.

Občania Vasiľova sa aj v tých časoch hojnou mierou podieľali na udržiavaní kostola v Lokci. Okrem pravidelných čiastok to boli väčšie príspevky. V roku 1952 sa napríklad v obci dohodlo, že peniaze, ktoré občania obdržali za práce pri kopaní melioračného kanála, poskytnú na opravu kostola v Lokci. Súhlasil s tým aj vtedajší MNV.

Výrazné zmeny priniesli nielen do občianskeho, ale aj cirkevného života Vasiľova udalosti rokov 1968 - 1969. Bola to rušná doba.

Rok 1969 priniesol aj na Oravu sviatočné dni. Po 22 rokoch sa aj tento kraj stal opäť dejiskom vysluhovania sviatosti birmovania.

Birmovky na Orave sa skončili v Zázrivej. Medzi prvými sa konal birmovka v Lokci.

V roku 1969 cirkevný výbor požiadal pána vikára, aby sa občanom vyšlo v ústrety vo vykonávaní náboženských obradov. Požadovalo sa, aby každú nedeľu boli v obci bohoslužby. Dovtedy bývali len na výročité sviatky, pohreby a sobáše.

Obyvateľom Vasiľova sa v tom čase podarilo (v náboženských záležitostiach) spojiť sa s Babínom. Tam zamýšľali spoločne postaviť farskú budovu a získať cirkevného správcu. S výstavbou fary sa aj začalo. Ďalší vývoj v spoločnosti neumožnil dokončiť stavbu pre cirkevné účely. Namiesto fary bola v Babíne postavená materská škola.

Neskôr bol obnovený organ, oltár, uskutočnila sa prístavba kostola, ozvučenie i kúrenie v kostole a obnovené boli aj lavice. Problém vznikal počas väčších sviatkov, keď sa v kostole zišla širšia rodina. Nemohli sa pomestiť, ani prístavba chóra tento problém nevyriešila. Hovorilo sa o potrebe prístavby ku kostolu. Od roku 1988 a hlavne od novembra 1989 sa začalo o prístavbe kostola hovoriť častejšie.

V roku 1991 bolo zavedené pravidelné slúženie s. omše, v nedeľu až dve omše, čím sa výraznejšie zvýšila aktivita občanov v náboženskom živote.

Myšlienky výstavby kostola v obci v tých časoch už naberala jasné kontúry. V obci sa konali rôzne ankety. Zo strany občanov boli podávané rôzne návrhy týkajúce sa výstavby nového kostola alebo rekonštrukcie pôvodného kostola.

Na základe týchto ankiet a po doporučení Liturgickou komisiou padlo rozhodnutie na rekonštrukciu pôvodného kostola.

Pri prvej návšteve Slovenska pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990 sa dal vysvätiť základný kameň.

Pred začatím výstavby vyvstalo nemálo problémov, týkajúcich sa záberu poľnohospodárskej pôdy, ako aj vysporiadania vlastníckych vzťahov. Pomoc prišla zo strany rodiny Šimútkovej, ktorá vlastnila značnú časť potrebného pozemku a rozhodla sa ho darovať bezplatne. Tento počin značne ovplyvnil aj ostatných spoluvlastníkov, ktorí svoj podiel tiež darovali pod výstavbu kostola.

Na jar 1993 sa začalo s prístavbou kostola. Veľa práce si vyžiadala príprava pozemku. Potrebné bolo odviesť veľké množstvo zeminy a postaviť oporný múr. Už 3. októbra 1993 na vrchol nadstavenej veže bol vytiahnutý kríž. Zadná časť prístavby nebola pokrytá v roku 1993. V prácach sa pokračovalo v roku 1994 a v ďalších rokoch.

Podstatný význam na zrealizovaní stavby okrem stavebných firiem STAMOS, MADOS a JANCOR mal aj spolok bývalých urbarialstov obce a pozemkové spoločenstvo (Vasiľovská hoľa), ktorí zabezpečili všetku drevnú hmotu a tiež značné finančné prostriedky. Na výstavbe kostola sa finančne podieľali predovšetkým občania obce, ktorí pravidelnými zbierkami dokázali zabezpečiť neustále napredovanie stavby.

Finančným príspevkom sa podieľalo aj Ministerstvo kultúry, nemecká katolícka charita a občania USA. Značným finančným darcom bola aj obec, ktorá pravidelne ročne počas celej výstavby zaradila do svojho rozpočtu aj financovanie výstavby.

Významným iniciátorom výstavby bol aj farár Gaššaj - správca farnosti Breza, ktorý venoval na výstavbu kostola ako prvý finančný príspevok.

Stavba bola zrealizovaná a ukončená v auguste v roku 1998. Vysviacku kostola za prítomnosti veľkého množstva občanov vykonal pomocný spišský biskup Andrej Imrich.

Občania obce neboli ani počas výstavby kostola ochudobnení o sväté omše a ostatné cirkevné obrady, ktoré sa vykonávali počas celej výstavby v priestoroch kultúrneho domu. Tam boli presťahované lavice i všetky potrebné veci. Mládež si v tom čase pre svoje potreby opravila jednu učebňu v bývalej cirkevnej škole, ktorá sa v roku 1992 vrátila cirkvi. V budove malo naposledy družstvo pridruženú výrobu.

 

Kaplnka

V hone Stodolisko, na hranici chotárov obcí Vasiľov a Vaňovka, stojí kamenná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie začali konávať sväté omše s procesiou. Okolie kaplnky je pre obyvateľov susedných obcí miestom na turistickú vychádzku aj príjemné posedenie.

 

Výstavba Domu smútku

V roku 1986 vznikla myšlienka výstavby domu smútku s rozšírením areálu cintorína. Jestvujúci bol už značne zastavaný. Tejto myšlienke predchádzalo viacero verejných hovorov. Nie všetci občania súhlasili s výstavbou domu smútku. Bolo to nóvum a prelomiť myslenie hlavne starších občanov, aby bol zosnulý umiestnený v dome smútku, nebolo ľahké.

Konečné rozhodnutie aj napriek nesúhlasu niektorých občanov bolo kladné a tak v roku 1986 bol položený základný kameň tejto stavby. Výstavba bola riadená a finančne zabezpečovaná obcou (vtedajším Miestnym národným výborom) a tiež Okresným národným výborom v Dolnom Kubíne. Výstavba bola zrealizovaná za dva roky. Vysvätenie domu smútku vykonal v októbri 1988 novo vysvätený spišský biskup František Tondra. Na výstavbe sa podieľali v značnej miere občania obce, ktorí vykonávali práce pomocou brigád - bezplatne.

 





 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.