Veľký Meder - História

Obec je doložená z roku 1268 ako Meger, z roku 1369 ako Megere, z roku 1379 ako Megyer, z roku 1471 ako Naghmegyer, z roku 1786 ako Megyer, z roku 1920 ako Veľký Meder, z roku 1948 ako Galovo; maďarsky Nagymegyer.

Osídlenie v neolite, nálezy volútovej a želiezovskej kultúry. Obec sa spomína z roku 1268. Patrila kráľovskému hradu Komárno, od roku 1287 Pasabuchovi, neskoršie Beledfyovcom, v 15. storočí bola kráľovským majet­kom, v rokoch 1421—60 patrila Kanizsayovcom a biskupstvu i kapitule v Rábe. V roku 1466 ju Matej I. povýšil na mestečko s jarmočným a trhovým právom (dobytčie trhy). V 16.-17. storočí upadlo a vyvíjalo sa ako zemanská obec v majetku 20 rodín, Esterházyovcov a iných. V roku 1702 vyhorela. V 18. storočí bola časťou panstva Komárno (Zichyovci). V roku 1592 mal 70 domác­ností, v roku 1681 sa spomínajú cechy tkáčov, čižmárov, kováči boli členmi cechu v Dunajskej Strede. V 18. storočí tu pracovala súkenka, ktorá zásobovala armádu, v 19. storočí tehelňa, lisovňa oleja. V roku 1828 mal 205 domov a 1723 obyvateľov, začiatkom 20. storočia sporiteľňu, úverový ústav, kasíno. Tunajšie veľkostatky vlastnil Kalkony a Eggenhoffer. V rokoch 1914 - 18 tu bol zajatecký tábor. Zahynulo v ňom 6 tisíc srbských zajatcov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1.časť