Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 OKRES: Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Vranov nad Topľou
Vyšná Jedľová

Základné informácie

Podujatia a akcie

Inzercia v obci

Súčasnosť obce

História

Príroda

Kultúrne dedičstvo

Cirkev

Mapa

Fórum obce

Firmy v obci

Správy z obce

Dokumenty na stiahnutie


Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Vyšná Jedľová - Cirkev


História pravoslávnej viery

 

História pravoslávnej viery vo Vyšnej Jedľovej je úzko je spätá s počiatkami pravoslávneho monastiera v Ladomirovej a to:

V roku 1922 sa pravoslávni obyvatelia z Ladomirovej, hlavne vtedajší senátor J. Lažo, obrátili k českej pravoslávnej náboženskej obci v Prahe s prosbou, aby im poskytla kňaza a organizátora. Archimandrita Savatij im odporučil archimandritu Vitaliia, ktorý sa ujal práce v apríli 1923. Archimandrita Vitalii (Maximenko) sa narodil 8. 8. 1870 v Lipku v okrese Rovno na Volyni.

Po ukončení pravoslávneho duchovného seminára vyštudoval Duchovnú akadémiu v Kazani s hodnosťou kandidáta bohoslovia (náš doktorát teológie) a pôsobil ako profesor duchovného seminára. V roku 1903 bol prijatý ako mních do Počajevskej Uspenskej lavry na Volyni. Tam sa vyznamenal osvetovou činnosťou: organizoval, rozmnožil a dlhé roky riadil monastiersku tlačiareň a vydal mnoho kníh a periodík.

Po revolúcii zachránil časť tlačiarne a cez Srbsko prišiel k nám do neuveriteľne ťažkých hmotných podmienok. Spočiatku bez spolupracovníkov a bez akejkoľvek podpory začal svoju činnosť vo Svidníku, kde v súkromnom dome senátora Laža zriadil domácu kaplnku a kanceláriu. Odtiaľ navštevoval i vzdialené obce, aby konal bohoslužby a riadil organizáciu hnutia. Medzi týmito obcami cez ktoré archimandrita Vitalij prechádzal a navštevoval najmä na svojej ceste zo Svidníka do Vyšného Orlíka bola aj obec Vyšná Jedľová.

Občania obce vzhľadom na ich ťažký život a ne únosné nároky gréckokatolíckeho duchovenstva pri vykonávaní trebov, ale najmä pri povinných prácach na farskom ako aj povinných „rokovinach a koblinach“ sa stretávali s otcom Vitalijom, ktorý im poskytoval informácie o pravej viere ich otcov ako aj o tom, že už v 13. storočí vo Vyšnom Svidníku a jeho okolí bola iba pravoslávna viera. Tajne im krstil detí, spovedal a vykonával ostatné potreby.

Zároveň nabádal ich, aby sa vyvarovali revolučnosti a živelnosti. Táto jeho činnosť priniesla ovocie v tom, že mnohé obce na východnom Slovensku v roku 1923 sa začali vracať k pravoslávnej Cirkvi, od ktorej boli násilne oddelení zavedením užhorodskej únie a násilne pričlenení k gréckokatolíckej cirkvi,  vydaním dekrétu č. 3412 panovníčkou Máriou Teréziou v roku 1773, ktorým všetky majetky pravoslávnej Cirkvi boli prepísane na gréckokatolícku cirkev a defacto, tým bola zakázaná pravoslávna Cirkev na teritóriu vtedajšej monarchie.

Obyvateľa týchto obcí boli si vedomí toho, že návrat k Pravosláviu im ukladá veľké povinnosti a starosti a preto plne obstáli v ťažkých skúškach v nasledujúcich rokoch. Boli to obce I.adomírová, Vagrinec, Krajné Čierne, Varadka, Medvedie, Krajná Porúbka, Jurková Voľa, Vyšný Orlík, Vyšná Jedľová v okrese Vyšný Svidník, ďalej Hrabské a Becherov v okrese Bardejov a Krivé v okrese Snina. Tieto obce zostali po prestupe do pravoslávnej Cirkvi bez bohoslužobných miestnosti.

Samozrejme, že hierarchom gréckokatolíckej cirkvi sa táto situácia nepáčila a neboli s tým veľmi spokojní, preto vyvinuli maximálne úsilie, aby rozmáhajúce sa Pravoslávie zadusili v zárodku. Čo sa im vzhľadom na politicko–ekonomickú situácia v tom čase čiastočne podarilo, pretože pravoslávni veriaci nemali bohoslužobné priestory, ani potreby na vykonávanie bohoslužieb a hlavne chýbali pastieri.

Otázka vierovyznania bola vytlačená ich hlavnou starosťou, ktorou bol boj o holú existenciu a prežitie, ktorý im ešte sťažila 2. svetová vojna. Ale zapálenú iskru pravoslávnej viery sa už v obci nedalo uhasiť. Pod vplyvom pravoslávnych mníchov z Ladomirovej časť občanov obce po roku 1945 prechádzala na pravoslávnu vieru. Po roku 1950 bolo v obci definitívne prijaté pravoslávne náboženstvo. Do roku 1950 tu slúžil veriacim pravoslávny kňaz z Vyšného Orlíka o. Oleg Ivanov spolu s o. Andrejom Kolomacským, ktorý ako projektant vyprojektoval pravoslávne chrámy napríklad v Olomouci, Prešove a Medzilaborciach.

Od roku 1950 do roku 1952 pravoslávne cirkevné obrady vykonával pravoslávny kňaz o. Ivan Guzy, po ňom o. Ambróz Špaček (1952-1953), o. Alexij Omelianovič (1953-1954), o. Ján Lipták (1954-1992), o. Tomáš Paranič (1992-1994), o. Andrej Bieloruský (1994 - 2003) a od roku 2003 o. Pavol Bobák.

Pravoslávna cirkevná obec Vyšná Jedľová sa riadi juliánskym kalendárom.

Na základe opatrenia Predsedníctva SNR z 29. 5. 1991 k vysporiadaniu vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou Cirkvou bol chrám v obci v novembri roku 1992, po súdnom rozhodnutí, odovzdaný Gréckokatolíckemu farskému úradu vo Svidníku. Koncom júna 1993 bol chrám zatvorený a pravoslávne bohoslužby sa vykonávali v priestoroch kultúrneho domu. V gréckokatolíckom chráme sa bohoslužby od roku 1993 nevykonávajú.

Pravoslávni veriaci sa preto rozhodli postaviť si nový chrám. Dňa 11. decembra 1992 sa uskutočnil výber staveniska na výstavbu pravoslávneho chrámu v obci, výstavba ktorého aj začala 25. augusta 1993. Stavbu začala firma LK-ROTEX zo Svidníka, ktorá zrealizovala stavbu základov a ďalšiu časť stavby si zabezpečovali už občania svojpomocne. Slávnostná posviacka novopostaveného chrámu sa konala 19. júla 1994. Dňa 17. novembra 1997 sa uskutočnila posviacka ikonostasu. V novembri 1998 bolo do chrámu zavedené plynové kúrenie.

Prípravu stavby pravoslávneho chrámu v obci sprevádzali ťažkosti a najmä pripomienky vlastníkov susedného pozemku. Územné rozhodnutie na stavbu chrámu vydal Obvodný úrad životného prostredia vo Svidníku dňa 4. 6. 1993. Po odvolaní sa vlastníkov susedného majetko - právne nevysporiadaného pozemku územné rozhodnutie potvrdil 19. 7. 1993 Okresný úrad životného prostredia vo Svidníku. Na základe žiadosti pre investora Pravoslávny farský úrad Vyšná Jedľová bolo pre užívateľa Pravoslávnu cirkevnú obec Vyšná Jedľová vydané stavebné povolenie na stavbu pravoslávneho chrámu Obvodným úradom životného prostredia vo Svidníku dňa 27. 7. 1998. Voči nemu bolo podané odvolanie 13. 8. 1993. Keďže so stavebnými prácami sa začalo bez právoplatného stavebného povolenia, vydal Obvodný úrad životného prostredia vo Svidníku 31. 8. 1993 rozhodnutie o prerušení stavebných prác. V termíne sa k uvedenému rozhodnutiu odvolala Pravoslávna cirkevná obec Vyšná Jedľová. Okresný úrad životného prostredia vo Svidníku potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia vo Svidníku o prerušení prác dňa 29. 10. 1993. V nadväznosti na nerešpektovanie rozhodnutia o prerušení prác bola následne rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia vo Svidníku zo dňa 29. 10. 1993 udelená investorovi stavby pokuta vo výške 15.000.-Sk. Dňa 5. 8. 1998 bolo Okresným úradom odborom životného prostredia vo Svidníku už vydané dodatočné stavebné povolenie na stavbu pravoslávneho chrámu. Kolaudačné rozhodnutie na stavbu: Pravoslávny chrám Pravoslávnej cirkvi Vyšná Jedľová, bolo vydané 25. mája 1999. 5. mája 1999 začali bratia Isakovi z obce Priboržovskoje, zo zakarpatskej oblasti Ukrajiny, maľovať pravoslávny chrám.

Pravoslávny chrám sv. Kozmu a Damiana je jednopodlažná jednoloďová stavba s kombinovanými strešnými konštrukciami, so segmentovým zakončením presbytéria a zvonicovou vežou. Nad zvonicou je strešná konštrukcia ostrá stanová, v zákristií valbová a nad obradnou miestnosťou s chórušom je strecha sedlová so 4 barokovými vežičkami.

Cirkevné matriky sa zachovali od roku 1755 až do roku 1944 a sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Prešove.

Časť pravoslávnych matričných zápisov sa nachádza v matrike Pravoslávneho farského úradu vo Vyšnom Orlíku a vo Svidníku.

Pravoslávny farský úrad vo Vyšnej Jedľovej mal aj vlastnú kroniku, ktorá sa však v prvej polovici deväťdesiatych rokov stratila.

Spracoval Ján Artim

Zdroj: Podklady z obce zo dňa 19. 10. 2008









 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.