Vyšný Medzev - Príroda

Vyšný Medzev sa nachádza pri ľavom, nie veľmi vodnatom prítoku Bodvy. Obec leží na miernom svahu zvažujúcom sa k juhu, ktorý je strmší, na severnom okraji dediny. Cez stred obce sa tiahne nevýrazná priehlbina vytvorená miestnym potokom, ktorý sa v južnej časti, poniže vzácneho historického parku zarezáva do údolia a tvorí výrazný výmoľ.

Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. Celý chotár Vyšného Medzeva patrí do východnej časti Slovenského Rudohoria, k celku Volovských vrchov a podcelku Kojšovej hole. Hlavný hrebeň tejto časti Volovských vrchov je výrazne smerovaný zo západu na východ. Najvýraznejšie vyvýšeniny chotára Vyšného Medzeva tvoria vrcholy ležiace severozápadne od obce. Sú to hlavne Kloptaň ( 1153 m n. m.) a Zbojnícka skala ( 1147 m n. m.)

Značnú časť chotára obce tvoria lesné porasty bukovo-jedľové a v južnej časti dubové. Lesy sú z väčšej časti majetkom obce.
Klimatologicky sa Vyšný Medzev nachádza v miernejšej mikroklíme, pretože je od severu chránený hlavným hrebeňom Volovských vrchov. Svoju úlohu v priaznivej mikroklíme zohráva južná orientácia svahu, na ktorom Vyšný Medzev leží. Priemerná ročná teplota je 7 stupňov Celzia.

Geologické zloženie podložia tvoria silne až slabo metamorfované (premenné) staršie treťohorné sedimenty alpínskeho vrásnenia tvorené predovšetkým z kryštalických bridlíc a fylitov, prestupované pieskovcami a kremencami. Z geologického hľadiska patrí oblasť do tzv. Gelnickej skupiny bohatej na rudné ložiská. Svedčí o tom i bohatá história obce ako jedného z hornouhorských banských miest. Z rúd sa tu vyskytujú predovšetkým siderit, tetraedrit, pyrit, chalkopyrit, strieborné rudy v sprievode kremencov. V minulosti sa vyskytovali i zlatonosné, strieborné a medené rudy. O zlatonosných rudách svedčí miestny názov Zlatná dolina–Goldseifen.

Geomorfologicky je to pekne vymodelovaný lesnatý horský reliéf s výdatnými potokmi pretekajúcimi cez každú dolinku. Hydrologicky patrí Vyšný Medzev do povodia Dunaja s menšími potokmi miestneho významu vlievajúcimi sa do Bodvy, ako Hummel, Zlatná-Goldseifen, Borzov-Bärenseifen, Račí potok-Krebsseifen.

Pôdy sú piesočnato-ílovité, až ílovito-piesočnaté, miestami hlinitá hnedozem je vo vyšších polohách značne kamenistá. Väčšinou je to úrodná pôda. Na nej sa pestujú predovšetkým obilniny ako pšenica, raž. Vo vyšších polohách sa v minulosti pestoval ovos pre kone. Z okopanín sa pestujú hlavne zemiaky. Darí sa tu i kukurici na zrno i na kŕmenie. Dobre sa tu darí zelenine i ovociu mierneho pásma. Z ovocných drevín sú zastúpené predovšetkým jablká, z ktorých sa vyrába známe medzevské jablkové víno (äpelbein).

Zdroj: Vyšný Medzev história a prítomnosť, kolektív autorov, 2007