Zborov - História

Vyskytuje sa tu eneolitický mohylník. Vyvinutá obec s mlynom sa spomína v roku 1355 ako súčasť panstva Smilno. Obec je doložená z roku 1355 ako Zboro, neskôr ako Wzbro (1414), Wzbrow (1416), Ozboro (1427), Zboro (1773), Zborow (1808); po maďarsky Zboró.

Od roku 1414 patrila panstvu Makovica. Hrad Makovica vznikol okolo roku 1320 ako strážny hrad na uhorsko-poľskej ceste, spomína sa rok 1347. V 1. polovici 14. storočia sa z hradného panstva Šariš ako kráľovské domínium vyčlenilo tunajšie hradné panstvo Makovica. Do roku 1355 patrilo k nemu panstvo Smilno. V roku 1346 dostali panstvo Makovica do dedičnej držby Cudarovci. Pričlenili k nemu panstvá Radoma, Kurima a Stročín.

Začiatkom 15. storočia patrilo Makovici 1500 poddanských domácností. Ťaženia poľských vojsk v rokoch 1439-44, 1471, 1491-92 rozrušili ráz osídlenia na panstve a podobne ako potlačenie povstania F. Rákócziho II.

V roku 1711 spôsobili rozsiahle sťahovanie podda­ných. V roku 1618 mala Makovica 96, v roku 1675 mala 53 a v roku 1786 mala 83 dedín. Panstvo bolo v držbe Cudarovcov, Rozgonyiovcov, od roku 1542 Serédyovcov, od roku 1601 Rákócziov­cov. V roku 1684 bol hrad Makovica zničený cárskymi vojskami. V 18. storočí sa panstvo Makovica rozčleni­lo na časť Aspremontovskú, Erdődyovskú, Szirmayovskú.

V roku 1427 mal Zborov 35 port. Vyvinul sa na poddanské mestečko s jarmočným právom. Tunajší tkáči, čižmári, krajčíri a kožušníci vytvárali koncom 17. storočia bratstvá. Začiatkom 17. storočia prosperoval v Zborove panský majer, ktorý sa zameriaval na tržný chov oviec a ošípaných. Panstvu patrili 2 píly, mlyn na mletie pušného prachu a sklárska huta. V rokoch 1669-1872 bola v mestečku papiereň, koncom 18. storočia tehelňa, od 19. storočia octáreň a liehovar, v rokoch 1906-1945 píla.

V roku 1787 mala obec 218 domov a 1567 obyvateľov, v roku 1828 mal 319 domov a 2307 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodár­stvom, pláteníctvom, košikárstvom a tesárstvom. Zhotovovali aj fajky, varechy a píšťaly.

Koncom 19. storočia tu mali majetky Clary-Aldringenovci, ktorý v roku 1898 odkúpil štát. V 20. storočí tu bol pivovar a likérka, Počas 1. svetovej vojny boli v chotári ťažké boje medzi ruskými a rakúsko-uhorskými vojskami. V roku 1919 obsadila obec na krátky čas maďarská Červená armáda.

Obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve a v lesoch. Rozvinuté bolo košikárstvo a vý­roba píšťaliek. Píla a mlyn v roku 1945 zanikli, v prevádzke bola tehelňa. Severozápadne od obce dosiahol gardový jazdecký zbor generálmajora Baranova 13. 9. 1944 ako prvý československé hranice. JRD bolo založené v roku 1950, rozpadlo sa, od roku 1954 sú tu Štátne majetky. V obci bole aj kameňolom. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, v poľnohospodárstve a v lesoch, časť v priemyselných podnikoch v Bardejove.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť