Zbrojníky - História
Obec Zbrojníky bola osídlená v neolite. Na území dnešnej obce je archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej a želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej, osada z doby rímskej.
Obec vznikla v roku 1946 zlúčením Horného a Dolného Feďverneku.
Horný Feďvernek
Obec je doložená od r. 1303 ako Fegyuernek, neskôr Felswfeguernek (1461), Fedwernek Maior (1503), Horný Fedvernek, maď. Felsőfegyvernek.
Patrila zemianskym rodinám a tunajším zemanom Fegyvernekyovcom, v r. 1554 panstvu Levice (31 usadlostí). V r. 1605 ju Rudolf II. daroval Theodosiovi Sirmiensiovi. V 19. storočí boli zemepánmi Plachovci, Nyáryovci, Majthényiovci a Szulyovskovci. V r. 1815 mala obec kúriu a 4 domácnosti, v r. 1828 mala 54 domov a 325 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po r. 1918 pracovali väčšinou ako roľníci a poľnohospodársku robotníci. Obec bola v r. 1938 – 1944 pripojená k Maďarsku.
Dolný Feďvernek
Obec vznikla v chotári obce Horný Feďvernek. Nepriamo sa spomína v r. 1461, priamo je doložená od r. 1503 ako Feďvernek Minor, neskôr Dolný Feďvernek, maď. Alsőfegyvernek.
V r. 1815 mala mlyn a 13 domácností, v r. 1720 mala 22 domácností, v r. 1828 mala 74 domov a 446 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V 19. storočí tu boli zemepánmi Esterházyovci.
Zbrojníky
V roku 1947 bolo presídlených 40 rodín maďarskej národnosti do Maďarska a na ich miesto prišli Slováci z Maďarska.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|