|
|
Ždiar - Kultúrne dedičstvo
Pamiatky
Kostol rímsko-katolícky z roku 1831
Javorina:
Kaštieľ drevený z konca 19. storočia
Kostol drevený z konca 19. storočia
Tradície
Reťazová rozptýlená zástavba. Ešte v polovici 20. storočia sa uchovali zrubové domy, s hospodárskymi stavbami vytvárajúce uzavreté átriové dvory. Modré špárovanie medzi brvnami a omazávanie hrán kontrastuje s patinou dreva a šindľa. Okenné rámy sú farebné s bielou ornamentikou. Vyhladené zruby na vnútornej strane v izbe zdobili papierovými vystrihovačkami, na vonkajšej strane farebnými maľovanými rozetami. Na Slovensku bol ojedinelý výskyt vystrihovačiek; nožnicami zo zloženého papiera vystrihovali ozdobné motívy, ktoré používali na výzdobu interiéru (M. Vojtášáková).
Na prelome 19. - 20. storočia nosili sa na mužských košeliach romboidné spinky. Známa tu bola výroba ľudových šperkov, okovaných valašiek a fajok v 1. polovici 20. storočia (M. Pitoňák) i železných kovaných zvieratiek (A. Vaverčák), originálnych žľabčených huslí, tzv. žlobcokov (M. Pitoňák).
Variant ľudového odevu, tzv. goralský, má spoločné prvky s goralským odevom hornooravským.
Mužský odev: košeľa – najstarší typ je z domáceho plátna so širokými rukávmi, krátkym predným a zadným stanom, pod hrdlom zopnutá kovovou sponou, podobná je aj súčasná tzv. bačovská dlhšia košeľa. V polovici 20. storočia sa bežne nosí košeľa s rukávmi všitými do manžiet z červenej činovate, so stojatým vyšívaným golierom (krížikovým stehom), pod hrdlom bola zopnutá kovovou sponou. Spodné plátenné nohavice (gače), súkenné biele nohavice (portki) s dvom a bohato vyzdobenými rázporkami a so šnúrovaním červenou , zelenou , modrou vlnou boli vyzdobené do ornamentu srdcovitého tvaru; podobne boli zdobené bočné švíky a rázporky nad členkami. Kožený opasok s prackami. Kožúšok (serdok) pôvodne z bielej barančiny s farebnou aplikáciou, siahajúci iba do pása; pod poľským vplyvom sa začali nosiť kožúšky hnedé, dlhšie, bohato farebne vyšívané, lemované čiernou barančinou.
Odev v zime: trojštvrťový kabát z domáceho súkna kimonového strihu, farby hnedej, čiernej i bielej (kurtka, huňa), prepásaný remeňom alebo vlneným červeným pásom. Dlhý súkenný kabát biely alebo čierny (sukmana).
Obuv: krpce, baganče, súkenné krpce (kalcuni).
Na hlave nosili čierny klobúk s okrúhlym dienkom a rovnou stredne širokou strechou (kapeľus), okolo dienka bola ozdoba z mašličiek a za klobúkom orlie pero.
Ženský odev: spodník (bendľacka) oplecko s dlhými rukávmi (kosuľa dluga) cez plecia s pretkávaným červeným ripsovým pásom, rukávy boli všité do manžiet a pretkávané, ukončené strojovou čipkou. Novší typ oplecka je z rozličných tenších látok s krátkymi rukávmi (kosuľa krótka). Spodná sukňa (fartuch) je z bieleho plátna, neskôr aj modrotlače, kartúnu. Vrchná sukňa je z činovatného plátna vertikálne pruhovaného červenou bavlnou. V polovici 20. storočia nosili kašmírové vlnené sukne. Zástera z modrotlače z čierneho listeru, glotu, kartúnus prišitými stužkami, filtrami, krepinkami. Sviatočná zástera bola z tenkého bieleho plátna. Živôtik (kabotek) je prišitý k sukni, na sviatok sa nosil súkenný so zlatými, striebornými švíkmi, filtrami, novší typ je kašmírový na pracovný deň kartúnový. Kožúšok je z bielej barančiny do pása. Pás (opasóvka)je pôvodne farebne vlnená tkanica, v polovici 20. storočia to bol tvrdý papier obalený brokátom. Na krku nosili korále.
Odev v zime: krátky alebo i dlhý kožuch s rukávmi. Vlniak (chustka), obrus (rajntuch) široký na jednu polu, dlhý 3 m (vizitka) – priliehavý kabátik z kupovaných materiálov. Obúvali si krpce, čižmy, súkenné papuče (kolcini), súkenné vyšívané papuča. Dievky sa česali na jeden spustený vrkoč na prostriedku pútec, vydaté ženy si omotávali vlasy na kruhovú podložku z drôtu (kolko) obmotanú tkanicami, načo prišiel čepiec, pozostávajúci z predničky, cípu nad čelom (cicek) a odstávajúcej časti nad ušami (usi). Bol zhotovený z tibetu, bohato zdobený nášivkami. Čepiec sa uväzoval vlnenými tkanicami (okrovki). Na čepiec sa kládli šatky (chustka), sviatočné z priesvitných tkanín – tylu (gasóvka).
Výzdoba odevu spočívala v nášivkách, rozvinutých tkaninách (rips, flotáž), kde prevláda červená, čierna, biela a čiastočne žltá farba.
Ešte v polovici 20. storočia bola známa betlehemská hra.
Z tradičných ľudových tancov sú známe: cífer, mazúr, duplovaný odzemok, zbojnícky odzemok, kotka, rovný tanec, polka, skokačka, goralský tanec. Pôsobí tu dedinská folklórna skupina.
Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť
|