Zemplín - História

Osídlenie v neolite. Sídlisko bukovohorskej kultúry s východoslovenskou lineárnou keramikou, z doby hallštattskej, z doby laténskej a opevneným oppidom a remeselnou osadou, dácke nálezy z 1. storočia pred n. l., žiarové hroby z 2. storočia, sídlisko z doby rímskej, slovanské z 9. a 10. storočia, pohrebisko belobrdskej kultúry z 10. storočia, staromaďarský hrob kniežaťa pod mohylou z 10. storočia, stredoveký hrádok z 11.-13. storočia. Obec sa vyvinula na starom osídlení pri hradisku, neskoršie hrade, ktorý sa spomína od roku 1214, ale čoskoro stratil svoj význam a spustol. Trhová osada s mýtom, ktorej polovica patrila jágerskému biskupstvu, je doložená v roku 1261. Názov obce je doložený z roku 1214 ako Zemlyn, z roku 1217 ako castrum Zemplen, z roku 1219 ako Zemlum, z roku 1220 ako Zemlun, z roku 1233 ako Zemlyen, z roku 1252 ako Zemlyn, z roku 1261 ako Zemlen, z roku 1263 ako Zemlyn, z roku 1317 ako Zemplyn, z roku 1321 ako Zemlen, z roku 1426 ako Zemplen, z roku 1773 ako Zemno, z roku 1786 ako Zemplin, Zemno, maďarsky Zemplén. Obec patrila od roku 1331 ako Mičbánovcom, do 16. storočia Drugethovcom. od roku 1557 tu mali podiel Perényiovci, od roku 1685 Rákócziovci, neskoršie Csákyovci, Dernáth, Almássy, Kazinczy, v 19. storočí Andrássyovci. V roku 1299-1666 sa tu konali župné zhromaždenia a Zemplín bol sídelným miestom Zemplínskej župy. Od roku 1426 sa Zemplín vyvíjal ako zemepánske mestečko. v roku 1572 získalo jarmočné právo, v roku 1598 sú doložené vinice. V roku 1715 mal Zemplín 38 opustených a 36 obývaných domácnosti, v roku 1787 mal 100 domov a 569 obyvateľov, v roku 1828 mal 103 domov a 773 obyvateľov. Mestečko si udržalo poľnohospodársky ráz. Do 20. storočia boli známe tunajšie trhy s ošípanými. V rokoch 1938-1944 bola pripojená k Maďarsku. V roku 1944 bola značne poškodená.

Ekedeuch obec sa spomína v roku 1451. Patrila panstvu Humenné. Spustla počas tureckých bojov.

Zdroj: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 3. časť