Demokratúra

Slovensko, 15. 6. 2009 (Verejná správa 12/2009)

Pri jazde po televíznych kanáloch možno opäť naraziť na reláciu Štefana Hríba, ktorá sa presťahovala z verejnoprávnej STV do jednej zo súkromných staníc. Nedávno v nej exceloval muž, ktorý sa ako mladík preslávil na obrazovke už na prelome 80. a 90. rokov vášnivou polemikou s Vladimírom Mináčom.

Po dvoch desaťročiach nám názorne pripomenul odkaz novembrovej revolúcie, ktorá v skutočnosti nepriniesla demokratizáciu spoločnosti, ale ju skôr sproblematizovala: dovtedajší mocenský monopol nevolených orgánov KSČ automaticky prevzali nevolené orgány OF a VPN. Medzičasom už dospelý človek Milan Nič nám znova potvrdil, že samozvaným demokratom sa naozaj bridí demokracia ako systém, v ktorom rozhoduje väčšina prostredníctvom regulárneho hlasovania.

Frustrácia z výsledkov prezidentských volieb ho viedla k neuveriteľnému priznaniu (parafrázujem): väčšina si môže občas zvoliť napríklad Ivana Gašparoviča, ale je na nás, aby sme urobili všetko preto, aby si väčšina nemohla robiť, čo chce. Toľko myšlienka hodná demokratického mysliteľa. Otázkou ostáva, kto je tá záhadná menšina, ktorá má právo a povinnosť manipulovať väčšinu.

Televízny hosť aj dnes – v roku 2009 – vyčítal Vladimírovi Mináčovi, že sa dvadsať rokov podieľal na režime, ktorý umlčiaval niektorých spisovateľov. Predchádzajúci spoločenský systém však trval štyridsať rokov a Mináč sa zapojil do historických udalostí už ako účastník Slovenského národného povstania, ktorého v decembri 1944 zatklo gestapo.Ako vidno – do hlavy Hríbovho prominentného diskutéra zatiaľ nedorazili zmenené inštrukcie z centrály VPN.

Pavol JANÍK

Späť