Banskobystrický kraj   Bratislavský kraj   Košický kraj   Nitriansky kraj   Prešovský kraj   Trenčiansky kraj   Trnavský kraj   Žilinský kraj
 VYBERTE KRAJ
Sekcie E-OBCE.sk

Fórum

Firmy v obciach a mestách

Fotogaléria Slovenska

Erby slovenských obcí a miest

Naša ponuka pre obce a mestá

Cenník reklamy na stránke E-OBCE.sk

Úplný zoznam obcí Slovenska

Kontakt



Inzercia

plusPridať nový inzerát


Odkazy na iné stránky

Dochádzkový systém Dochadzka.net <<

Dochádzkový systém Biometric.sk <<



TERRA GRATA, n.o. TOPlist
TOPlist
Signatár Európskej charty bezpečnosti premávky na ceste

Počet sekcií:
11788

Počet fotografií:
9381

 

 

 

Stredné mesto

Slovensko, 9. 9. 2009 (Verejná správa 18/2009)



Po tom, ako sme si pozreli zaujímavé časti Dolného mesta a štvrtí ležiacich od neho na sever – čo sme spojili i s krátkymi výletmi do dejín a do osudov niektorých osobností – aspoň letmo sa prejdeme zostávajúcimi štvrťami Manhattanu.


Kým dôjdete do Stredného mesta – Midtownu, ktoré je druhým centrom stavieb siahajúcich po mraky, na vôbec najvyšší a najznámejší mrakodrap Empire State Building narazíte už na 34. ulici v mieste, kde ju križuje Piata avenue. Svojimi sto dva poschodiami sa vyšvihol do 381 metrov v roku 1931 za neuveriteľných štrnásť mesiacov.


V lete sa zástupy turistov pred jeho vchodom hadia hlboko do ulice. Keďže my sme sem prišli vo februári, do vstupnej haly vykladanej od podlahy až po strop mramorom sme sa dostali prakticky bez čakania. Pravdaže, počas bezpečnostnej prehliadky v ďalších priestoroch sme chvíľu čakať museli. Túto chvíľku nám však ozvláštnilo pozorovanie uniformovaných zamestnancov. Málokedy a málokde uvidíte pracovníkov, ktorí si pod veľkým tlakom času i rizika počínajú tak skvele: nekompromisne, ale pritom s bravúrou, s neodolateľným úsmevom, elánom či dokonca s nadšením usmerňujú dav, ktorý sa musí podrobiť prehliadke. Tá je dôkladnejšia odvtedy, čo na vyhliadkovej plošine došlo k incidentu, ktorý, žiaľ, v Amerike nie je žiadnou zvláštnosťou – jeden z návštevníkov začal okolo seba strieľať do živých terčov. Potom vás čaká ešte jedno malé zdržanie: Dostanete možnosť vyfotografovať sa – jednotlivo alebo v skupinke – na impozantnom pozadí. Aj tento akt môže mať bezpečnostný aspekt, ale ide predovšetkým o komerčný ťah. Pri opúšťaní budovy si svoju fotografiu v rôznych formátoch môžete pozrieť. Je vyhotovená naozaj profesionálne a vhodná na vloženie do albumu alebo aj na zarámovanie. Môžete si ju i zobrať so sebou, ak ste, pravdaže, ochotní zaplatiť sumu, ktorá sa blíži samotnej vstupenke na vyhliadku. Ešte predtým, o poschodie vyššie, smiete minúť ďalšie peniaze za rôzny tovar v predajni, cez ktorú rafinovane vedie cesta nadol...


Pochopiteľne, že vrcholným zážitkom je samotná vyhliadka po celom obvode 86. poschodia. Pri dobrej viditeľnosti – tá je v zimných mesiacoch zaručená – máte Manhattan ako na dlani. Odporúčam vám prísť sem až potom, keď ste si mesto pozreli zblízka, chodiac po jednotlivých štvrtiach pešo. Skutočnosť, že z výšky opäť uzriete niektoré pamätné budovy, o ktorých sme už hovorili – napríklad Flatiron, väčšie námestia – napríklad Washingtonovo, Brooklynský, Manhattanský i ostatné mosty, modré hladiny oboch riek s ich ostrovčekmi aj zálivmi, celé Dolné mesto, sochu Slobody, a tak ďalej, bude mať pre vás osobitný pôvab. Získate obraz aj o iných okresoch mesta – Bronxe, Queense a Brooklyne. Takmer na dosah ruky máte ďalšie mrakodrapy Stredného mesta – budovy IBM, Chrysler, MetLife, i kaňony medzi nimi v podobe hlavných tried – avenue a Broadway, nakoniec i Central Park. Ak si odtiaľto urobíte fotky Manhattanu kvalitným fotoaparátom, pri ich zväčšení doma na počítači rozoznáte i najmenšie detaily, pričom zažijete nejedno prekvapenie.


Námestia novín


Keď sa po vyjdení z budovy pustíte po 34. ulici doľava, teda smerom na západ, o dva bloky ďalej prídete na námestia Herald Square a Greely Square. Sú vytvorené Šiestou alias Americkou avenue a šikmo ju križujúcou Broadway ako dva proti sebe stojace trojuholníky, ktoré sa dotýkajú svojimi vrcholmi. Ide o akúsi symboliku voľakedajšieho nezmieriteľného súperenia dvoch svetoznámych denníkov Herald a Tribune. Zakladateľom Tribune bol Horace Greely, ktorého pokrokové názory sa premietali i do obsahu novín. Denník okrem iného pranieroval otroctvo i absolútny trest, presadzoval práva žien i práva pracujúcich, podporoval činnosť odborových zväzov. Samotný Greely vošiel do povedomia verejnosti najmä svojou výzvou k mladým Američanom, aby sa vydali smerom na Západ. Osídľovanie tejto časti Spojených štátov, ako dnes vieme, znamenalo prelom v ich ďalšom rozvoji. Ku cti vedenia New York Daily Tribune – tak znel celý názov novín – slúži i fakt, že za európskeho dopisovateľa si vybrali jedného z najvynikajúcejších mysliteľov a analytikov spoločenského vývoja všetkých čias. Od jesene 1851 začal prispievať do pravidelnej rubriky novín svojimi postrehmi vtedy tridsaťtriročný Karol Marx. Robil tak celých desať rokov, s nezištnou Engelsovou pomocou poslal za oceán vyše päťsto príspevkov – a neboli to obyčajné postrehy a články. Verný svojim zvyklostiam pred každým príspevkom preštudoval horu kníh, dokumentov, štatistík. Komentoval každé významnejšie dianie, ku ktorému dochádzalo nielen v západoeurópskych štátoch, ale aj v Rusku, Číne, Indii, alebo inde. Posudzoval tieto deje tak v kontexte danej doby, ako aj v historických súvislostiach. Venoval sa nezvyčajnej publicistike s takým zaujatím, že ho to priveľmi odvádzalo od hlavnej náplne života – vedeckej práce. Neraz si to s bolesťou uvedomoval, ale nechcel si nechať ujsť príležitosť na prihováranie sa verejnosti cez najpredávanejšie noviny na svete – akými vtedy boli Tribune so svojím dvestotisícovým nákladom.


Američania sa ani dnes nerozpakujú vyzdvihnúť aktuálnosť jeho prác. Zvláštne číslo časopisu New Yorker v októbri 1997 označilo Marxa za mysliteľa, z diela ktorého sa možno veľa poučiť o politickej korupcii, monopolizácii a globalizácii, o nerovnosti ľudí a všemocnosti kapitálu, o svetových trhoch a ich vývoji, a tak ďalej. Investičný bankár z Dolného mesta sa vyjadril doslova takto: „Čím viac času trávim na Wall Street, tým väčšmi som presvedčený, že Marx mal pravdu... Som absolútne presvedčený, že Marxov prístup je najlepší spôsob, ako sa dívať na kapitalizmus.“


V tomto presvedčení nie je sám. Rady tých, čo vzdávajú hold voľakedajšiemu dopisovateľovi Tribune, sa rozširujú aj v súvislosti s terajšou hlbokou krízou, ktorá by pre Marxa určite nebola žiadnym prekvapením. Veď zdroje vzniku a mechanizmus kríz kapitalistického systému vedecky objasnil už pred poldruha storočím.


Macy´s a Penn Station


Hneď za námestiami pripomínajúcimi hviezdne okamihy amerických novín celú pravú stranu 34. ulice až po Siedmu avenue zaberá najobľúbenejší obchodný dom Newyorčanov – Macy´s. Svojou rozlohou sto tisíc štvorcových metrov je považovaný za najväčší na svete. Pritom zvonka budova roztiahnutá do šírky nevyzerá nijako bombasticky. Čo ho robí osobitným, to je pestrosť sortimentu a veľký výber každého druhu tovaru, určeného pre široké, predovšetkým stredné vrstvy obyvateľstva. Ženy si tu naozaj prídu na svoje, hoci ich možno prekvapí, že najmódnejšie a najluxusnejšie značky ošatenia – tak ako mnohé iné špičkové výrobky v Amerike – nesú symboly čínskeho výrobcu. Obľúbenosť tohto nevšedného obchodného domu je taká veľká, že keď mu na konci minulého storočia hrozil bankrot, Newyorčania túto zvesť vraj prežívali takmer ako príchod konca sveta. Dá sa tomu veriť. O čom sme zapochybovali, tak to je údaj, že tieto priestory denne navštívia tri až štyri desiatky tisíc ľudí. Keď sme jeho oddeleniami zo dvakrát v podvečer prechádzali my, v niektorých nám robil spoločnosť iba personál. Takže možno ide o akýsi priemer za dlhšie obdobie alebo si treba vedieť vybrať správny čas na návštevu.


Žeby ten najvhodnejší bol hneď po pricestovaní na Manhattan? O ďalší blok ďalej smerom na západ a o ulicu nižšie je totiž Penn Station. „Tadiaľto človek prichádzal do mesta ako Boh“, vyjadril sa ktosi, aby vzápätí skľučujúco dodal, že „teraz tu cupitá ako krysa.“ Dotyčný mal na mysli pôvodný komplex budovy železničnej stanice, stavitelia ktorej dômyselne rozvinuli prvky známych kúpeľov Caracalla v starovekom Ríme, vrátane obrovských arkád a použitia množstva ružového mramoru a žuly. Keď túto budovu v rámci ošiaľu novej výstavby – tentoraz športového areálu – začiatkom šesťdesiatych rokov zbúrali, bola to posledná kvapka, ktorou trpezlivosť kultivovanejších Newyorčanov pretiekla. Nečudo. Použitie umeleckých diel zdobiacich interiér a exteriér pôvodného nádražia, medzi nimi množstva krásnych sôch na zarovnanie terénu za riekou Hudson, by muselo zahýbať žlčou i stoikovi. Po tejto udalosti aj v USA uzrel svetlo sveta zákon na ochranu pamätihodností, ktorý by mal podobným inváziám novodobých barbarov zabraňovať. Možno sa to niekomu bude zdať príliš oneskorené. Ale pripomeňme si, o čom sme sa už v tejto sérii reportáži zmienili: Spojené štáty majú oproti európskym krajinám mladučké dejiny. A aj to, o čom sa nám zdá, že urobili takmer veky po nás, neraz svedčí skôr o opaku. Totiž, že Američania sa učia z vlastných chýb rýchlo. Čo je šťastie tak pre nich, ako pre ostatný svet.


Na konci prehliadky týchto priestorov sme skonštatovali, že súčasnosť azda nie je taká katastrofická, ako ju naznačovala trochu drsná metafora v turistickej príručke. Tomu, kto nepoznal nenávratne stratenú pôvodnú tvár, sa i terajšia stanica javí ako funkčné a vydarené zariadenie. Na nejednom mieste sa tu stretnete i s pripomienkami pôvodnej stavby, ako sú jej fotografie, či priamo zachovalé prvky. Kto chce, môže nazrieť i do vedľajšieho športového areálu Madison Squar Avenue, či stálo zbúranie pamätnej stanice za to. Pre divákov basketbalu a prívržencov hokejového klubu New York Rangers, prípadne pre kultúrnejšie podujatia ako sú bitky novodobých gladiátorov, je tu pripravených okolo dvadsaťtisíc miest.


Od OSN na západ


Stredné mesto vymedzuje z juhu 39. a zo severu 61. ulica, respektíve dolný okraj Central Parku. Je to skutočné srdce dvojmiliónového Manhattanu, kde sú skoncentrované rôzne administratívne i medzinárodné inštitúcie, reprezentatívne budovy firiem, prepychové obchody. Prechádza ním prakticky každý návštevník New Yorku a v súvislosti s plnením svojich pracovných povinností veľká časť jeho obyvateľov tu býva síce dlhšie, ale predsa len dočasne. Pochopiteľne, že sa tu nachádza i najviac hotelov rôznej kategórie, vrátane tých najprepychovejších. Zatiaľ čo v iných štvrtiach ostrova i celého mesta sú enklávy obyvateľstva podľa ich pôvodu často zreteľne ohraničené – obývajú ich Taliani, Číňania, Íri, Rusi, Poliaci, Portoričania a iní – Midtown je rovnorodou zmesou všetkých možných národností a farieb pleti. Najesť sa môžete v typickej ázijskej stravovni alebo v írskom bare, čiapku s emblémom NY kúpiť v butiku, ktorého majiteľom je prívetivý Ind, značkové doplnky zadovážiť v predajni Gucciho alebo Versaceho, posedieť v ruskej čajovni.


Prehliadku by sme mohli začať na línii 42. ulice od východu na západ. Na východnom pobreží má totiž sídlo Organizácia spojených národov. Z rozsiahleho zeleného areálu zdobeného sochami vyčnieva výšková budova a nižšia stavba skrývajúca zasadaciu sálu, v ktorej sa odohrávajú Valné zhromaždenia OSN. Z mnohých miestností je cez veľké tabule skla výhľad i na rieku East River s ostrovom pomenovaným po Franklinovi D. Rooseveltovi a s hlbokým zálivom do okresu Queens. Areál začali stavať hneď po vojne, medzi jeho architektmi figuroval i preslávený Le Corbusier, a dokončili ho v roku 1963. Môžete si ho prejsť po zakúpení lístka s odborným sprievodcom v ktorýkoľvek pracovný deň, pričom najmä prechádzka priľahlým parkom vás nepochybne osvieži.


Pri pokračovaní 42. ulicou na jej druhý koniec sa oboznámite s ruchom, ktorý je typický pre Midtown, ale v mnohom pre celý Manhattan. Každú chvíľu miniete budovy, ktoré vítajú návštevníkov mesta už z vtáčej perspektívy, ale stoja i za pohľad zblízka a zvnútra. Nech je to trebárs budova Daily News, v ktorej sa natáčal film Superman, budova Fordovej nadácie postavená ako obrovské átriumkoncom šesťdesiatych rokov, alebo spomínaná budova automobilky Chrysler z roku 1930, ktorá bola chvíľu – než vstúpila do hry Empire State Building – najvyššou budovou sveta. Umelecké prvky na jej špičke v podobe štylizovaných kolies automobilu z nehrdzavejúcej ocele dodnes medzi končiarmi mrakodrapov vynikajú osobitou krásou. Iste ste si sami domysleli, že dnes má nového vlastníka, ktorý sa našťastie zaviazal, že jej výnimočnú architektúru zachová. Čoskoro prídete k hotelu Halmsley, ktorý sa postaral o to, že stromy pred ním – ako jediné na celej ulici – zostávajú i po Vianociach ozdobené žiarovkami, takže po zotmení dotvárajú atmosféru týchto miest. Za chrbtom hotela sídli Stála misia SR pri OSN v New Yorku. Priestory, v ktorých naši zástupcovia pri tejto najvýznamnejšej medzinárodnej inštitúcii úradujú, nie sú najreprezentatívnejšie, pôsobia skôr stiesnene. Na druhej strane, do areálu OSN sa peši dostanú v priebehu necelej štvrťhodinky, čo nie je malá prednosť. Nehovoriac o tom, že z požiadavky šetrnosti sa nevymykajú ani takéto pracoviská.


Naopak, pokiaľ by si človek mal urobiť obraz o tom ako vyzerá rozhadzovačnosť prechádzajúca chvíľami až do gýčovitosti, má na to príležitosť o niekoľko blokov ďalej, keď uzrie hotel Grand Hyatt. Zvonka i zvnútra kričí o bohatstve a nestriedmosti, čo – pravdaže – môže byť pre mnohých jeho hosťov práve tým najlepším lákadlom. Opäť ale stačí prejsť pár desiatok metrov, aby ste prišli k objektu, ktorý je od roku 1978 po zásluhe národnou kultúrnou pamiatkou. Je ním hlavné železničné nádražie – Grand Central Station. Takmer je už zbytočné opakovať, že aj táto unikátna stavba z roku 1913 len o vlások unikla ak nie svojmu úplnému zániku, tak aspoň prestavbe, ktorá by ju zohavila. Že sa tak nestalo, je opäť zásluha odporu kultúrnejších jednotlivcov, medzi ktorými zavážil najmä hlas voľakedajšej prvej dámy – Jackie Kennedyovej, v čase zápasu o zachovanie pôvodnej stavby Onassisovej. Aj keď nebudete mať v úmysle počas pobytu v New Yorku vycestovať z mesta železnicou, návštevu nádražia určite nevynechajte a staňte sa čo len na chvíľu súčasťou polmiliónového davu, ktorý sa denne stanicou premelie. Stačí, ak vstúpite aspoň do veľkej haly s rozlohou futbalového ihriska: pod nohami sa vám bude lesknúť mramorová podlaha a nad hlavou svietiť maľovaná klenba s dva a pol tisíckou hviezd. Aby ste sa príliš neodpútali od zeme, chcem vás ešte upozorniť na priľahlú predajňu potravín. Nájdete v nej tiež pastvu pre oči, ale aj poživeň od výmyslu sveta v tom najkvalitnejšom podaní. Iba jedno očakávanie sa vám nesplní – niet tu ani jednej fľašky ani toho najnevinnejšieho alkoholu.


Od knižnice po Broadway


Na náprotivnej strane ulice kúsok od nádražia uvidíte ďalšiu impozantnú budovu v klasickom štýle so širokánskym schodiskom. Po jeho oboch stranách sú v strehu levy vytesané z ružového mramoru a obrovské amfory: to i ono má zrejme symbolizovať silu pochádzajúcu z nápoja poznania. Nakoniec, niečo podobné vyjadruje aj motto nad Fontánou pravdy na priečelí z bieleho mramoru. Motto obsahuje posledné slová z biblického príbehu, ktorý sa dá stručne prerozprávať i takto: Strážcovia mocného kráľa počas jeho spánku mali napísať, kto je na svete najsilnejší. Prvý napísal, že víno, lebo opojí všetkých mužov. Druhý napísal, že kráľ, lebo vládne všetkým mužom. Tretí napísal, že žena, lebo ona dokáže očariť i kráľa, ale nakoniec najsilnejšia je pravda, lebo tá zvíťazí úplne nad všetkými. Keď sa kráľ zobudil, mal rozhodnúť, ktorý názor bol najmúdrejší a jeho autora vyzdvihnúť na trón po svojom boku. Čo myslíte, ktorý zo strážcov vyhral?


Vystupujúc po schodoch prejdete popod oblúky podopierané šiestimi korintskými stĺpmi, kým sa dostanete ku trom bránam vedúcim do útrob budovy. Je to jedna z mnohých verejných knižníc mesta, postavená v roku 1895. Treba dodať, že každá verejná knižnica v ktorejkoľvek štvrti Manhattanu, ktorú sme videli, má skutočne dôstojný stánok. New York Public Library na 42. ulici je však predsa len výnimočná. Podľa niektorých prameňov ide o „najrozsiahlejší knihovnícky systém na svete“, podľa iných ju v počte kníh predstihuje Kongresová knižnica vo Washingtone. Nesporne ale ťažko nájdete lepšie miesto na štúdium klenotov klasickej literatúry. Presvedčili sa o tom Bucharin i Trockij – aby sme spomenuli aspoň návštevníkov zďaleka – ktorí tu čerpali poznatky krátko pred ruskou revolúciou v roku 1917. Veľká čitáreň vám svojou majestátnosťou vyrazí dych. Budova skrýva police v celkovej dĺžke okolo 140 kilometrov s viacej ako 11 miliónmi kníh. Tých stoštyridsať kilometrov políc s knihami by nebola žiadna zvláštnosť, keby mala knižnica sto poschodí. Má však iba dve či tri podlažia. Z toho si môžete urobiť predstavu o jej rozložitosti.


Nech prechádzate okolo budovy v ktorúkoľvek hodinu, vždy sa na vstupnom schodisku pohybuje aspoň niekoľko ľudí. Mnohí sa na nich pristavia, lebo si tu s obľubou dávajú schôdzku. Možno preto, aby sa spolu odobrali hneď vedľa knižnice do vari najkrajšieho parku Stredného mesta – Bryantovho. Pomenovaný je, prirodzene, opäť po vydavateľovi novín, konkrétne New York Post. Niekoľko februárových dní nemalú časť jeho rozlohy zaberala konštrukcia obtiahnutá bielym plátnom. Dôkaz, že tradícia založená v roku 1853, kedy sa tu konala Svetová výstava, doteraz pokračuje. No pre súčasný park je oveľa typickejšie, že sú v ňom pre divákov bezplatné kultúrne podujatia – jazzové koncerty, premietanie filmov, individuálne vystúpenia umelcov. V tieni jedného z krídiel knižnice nájdete pavilón, v ktorom môžete i vy ochutnať špeciality americkej kuchyne. Alebo sa ubytovať (ak máte naozaj veľa peňazí) v rovnomennom hotely, ktorého budova je na vrchole bohato pozlátená a nesie rovnaké meno ako park.


Už vám nechýba veľa, aby ste doputovali na slávnu Broadway v mieste, kde je takou, aká žije v predstavách ľudí i na tisíce míľ odtiaľto: vriaci kotol mužov a žien prechádzajúcich z obchodu do obchodu, z reštaurácie do reštaurácie, z tančiarne do tančiarne, dvadsaťštyri hodín ožiarená nespočetnými neónovými tabulami. Večer sa davy v ich mnohofarebnom svetle ponáhľajú do množstva divadiel, ktorých dosky tu naozaj znamenajú svet. Veď do všetkých jeho kútov práve odtiaľto vyletujú melódie najznámejších muzikálov. Na jeden z nich sa nabudúce pôjdeme pozrieť i my.


New York – Bratislava 2009


Milan HOLUB



Späť


Pridať komentár.

Komentáre
Komentár Meno
Dátum
Žiadny komentár nebol pridaný, vyjadrite svoj názor.
 

 

 
EFO, s.r.o. Územné plány NajNákup Panorámy, virtuálne prehliadky, virtuálne cestovanie Slovenskom MEEN Ludia a voda
 
  
  O projekte | Právne informácie | Kontakt | © 2006-2017 TERRA GRATA, n.o. vytvoril PROFIT PLUS, s. r. o.